Neviem čo so životom

Príspevok v téme: Neviem čo so životom
Nikuska373

mám síce len 20.. ale ja neviem čo chcem od života. Som na vysokej nič iné nerobím iba nadávam nad tým aký zlý výber, nejde mi to aj keď sa veľmi snažím nedá sa. neviem ćo chcem ďalej nemám ani približnú predstavu keď sa len tak v hlave pozriem do buducnosti ja vidím len otáznik. keby mám robiť ani to neviem čo mám za sebou umeleckú strednú nebola som ani zla ani dobrá taký priemer.. takže to tiež dieru do sveta neurobím. 3rokom som tak povediac v nefungujúcom vzťahu. ja vážne neviem čo mám robiť!? poradte mi.

Tomas12345

Vieš čo ono existuje okolo tusim až 300 robôt. Pozri si zoznam týchto 300 robôt, a každú jednu robotu čo existuje si prever, a ak ta zaujme tak si ju vyskusaj aj v praxi. Verím že z toho mnozstva robot si uz daco najdes, co ta zaujme.

Pravdapravdiva

A myslíš že ja viem čo bude o 20-30-50 rokov?! To nikto nevie! Užívaj si život a že si zdravá, koľko ľudí nemôže mať deti, rodinu a čo by dali za to?!! Váž si samu seba a bude všetko ok.

koopta

Mas len 20, neber to tak vazne, vezmi si priklad z dzetky, ked nieco nefunguje, nebavi ta, tak nechaj tak, skusaj ine

ifffonka

ja som na strednej škole dokonca ešte len druháčka na obchodnej a strašne sa obávam svojej budúcnosti strašné depky mám keď si predstavím jak rýchlo ujdu tie dva roky a potom to bude ešte horšie..

dzetka

Tiež mám 20 a o mesiac idem robiť prijímačky na ďalšiu vysokú, pretože ma už prestalo baviť premáhať sa. Celý život som robila len samé rozumné veci. Kašlem na to.
Skúšam všetko, hľadám veci, ktoré by ma bavili, ale ak ich aj nenájdem, tak čo? Záleží snáď na tom?
Zmeny sú fajn. V čomkoľvek. A vďaka tomu, čo tie zmeny prinesú sa človek možno vyvíja a mení a nakoniec sa snáď aj nájde. :)

Ithink

Ja mám pocit že presne toto cíti väčšina ľudí,neviem či je to touto dobou alebo to je tým že človek je ochudobnený o materiálne veci ktoré mu dávajú lepší pohľad na budúcnosť po psch. stránke...Tiež to cítim tak isto a mám len 21 rokov ale trpím depresiou už dosť dlho čiže to je pri mne úplne normálne.

Aknel1234

Ja mám 26, dve deti, vysokú žiadnu, prácu čo by ma bavila nemôžem robiť, kvôli deťom a síce mám dobrého muža, láska vyprchala a mám k nemu vzťah ako ku kamarátovi. Navyše som sa zaľúbila do iného, ktorý ma má rád, ale mám deti. Bývame s rodičmi a máme akurát tak kopec dlhov.
Takže neboj, si mladá, slobodná, rozíď sa, nebuď vo vzťahu, ktorý neklape a hlavne nezačni si hneď s niekým ďaľším, uži si slobodu. Ja som to nespravila. Dokonči školu, len pre titul, cestuj, bav sa. A hlavne používaj pri tom všetkom kondóm, aby si mala možnosť voľby kedy sa chceš usadiť.

myers

prvá vec ktorú musíš urobiť aby si zachovala chladnú hlavu je prestať myslieť na budúcnosť, v tomto štáte a v tejto dobe ak budeš myslieť sústavne na vzdialenú budúcnosť tak sa pripravíš o zdravý rozum, upadneš do brutálnych depresíí a beznádeje, začnú ťa prepadávať pocity neschopnosti, negatívne myšlienky a strach z nezamestnanosti, neschopnosti utvoriť si rodinu, pocit zranitelnosti namiesto bezpečia, istoty, nezabezpečenosť atď. Dobre ti radím, úplne odrež myšlienky na vzdialenú budúcnosť. Ja sám som to takto musel urobiť lebo som mal rovnaké myšlienky, ale prinútil som sa myslieť maximálne mesiac-dva dopredu, viac nie! Jednoducho ži v prítomnom čase tu a teraz a rieš veci ktoré sú len vo veľmi blízkej budúcnosti alebo v prítomnosti. Lebo ak nemáš konexie, bohatú rodinu alebo partnera prípadne v ničom nevynikáš a si priemerná normálna osoba a realista tak aj vidíš ako je eventuálna budúcnosť pre väčšinu z nás mladých ľudí čierna, preto nad ňou netreba premýšlať a prehlbovať utápať sa v nej, v niečom o čom ani nevieš ešte ako bude. Pracuj na sebe v prítomnosti ži v prítomnosti a o 5 rokov alebo 10 uvidíš svoju budúcnosť .. opäť v prítomnosti.