Žiarlim na jeho deti

Príspevok v téme: Žiarlim na jeho deti
Marina8520

Ahojte, mám jeden problém o ktorý si nerada pripúšťam. Odišla som do zahraničia pracovať ako opatrovateľka detí k slobodnému otcovi. Od začiatku mi bol sympatický a keď som sa u ňho zabývala začali sme viac menej žiť ako partneri. Už je to 1a pol roka a bývam zo dňa na deň nervóznejšia a vadia mi aj tie najmenšie problémy. Keď sú deti doma je to so mnou na nevydržanie, strašne na ne žiarlim že ke´d sú naokolo venuje sa mi menej. Milujem ho nechcem ho stratiť ale ja sa často neudržím a správam sa k nim hnusne. Ja neviem ako sa stým vysporiadať, proste v nich vidím jeho bývalí život. Ja ich nikdy nebudem mať úprimne rada a neviem ako to zmeniť.

doktorka28

Mam ten isty problem. Aby som to ozrejmila. Odisla som do zahranicia za pracou. Nie ako au-pair. Zoznamila som sa s o desat rokov starsim cudzincom. Uz na zaciatku som vedela, ze ma dieta a stroskotany vztah s ex priatelkou. A uz na zaciatku sa mi nepacila myslienka, ze ma syna, ale kedze je neskutocne charizmaticky a sympaticky, isla som do toho, s myslienkou, ze uvidime...ze cas ukaze, co momentalne vnimam ako chybu. Zamilovala som sa. Neuvedomila som si vsetky dosledky svojho rozhodnutia. Sme spolu cez dva mesiace. Zijeme spolu. Jeho syn ma tri roky. Je v striedavej starostlivosti. Tiez 50:50. Momentalne tyzden u priatela a tyzden u ex priatelky. Jeho ex nemam rada. Nemam ju rada a opravnene. Je to zena hysterickeho charakteru, ktora ma v oblube vecierky, marihuanu a nic nerobit. Viac ako pät rokov nepracuje, lebo sa jej nechce. Ale to je iny pribeh. Co sa tyka jeho syna, tiez ho nemam rada. Ono je to komplikovane. Su situacie, kedy je mi s malym synom dobre. On ma ma rad. Stale ma bozkava, blaznime sa. Nedavam mu najavo, ze ho nemam rada. Som ku nemu velmi dobra. Castokrat bezi viac do mojho narucia ako do narucia svojho otca, aj ked jeho vlasny otec ho velmi miluje a syn lubi tiez otca. Otec vravi, ze by jedol aj klince pre synovo dobro a nielen ze to hovori, ale aj tak zije. Aby som sa vratila k pointe. Ja to dieta nemam uprimne rada. Mam ho rada v rovine, ze sa jedna o bezbranne pekne dieta, ale nemam ho rada, lebo nie je moj a podoba sa na svoju mamu. Uvedomujem si, ze som zaujata a bojujem s tym. Castokrat mavam depresie, lebo mi je smutno, ze to dieta nie je moje. Chcem, aby moj partner mal deti len so mnou, aby veci ako tehotenstvo a porod prezival len so mnou. Ziarlim, ze ja nebudem nikdy jedina, ktora do rodiny priniesla dieta-deti. Ze ak sa rozhodnem pre neho, vzdy budeme dve. dve, ktore mu porodili potomkov. Chcem byt jedinecna. A to je dovod, preco to dieta nemam rada. To dieta je most do minulosti, nieco co bude jeho a jeho ex spajat na veky vekov amen. Okrem toho mam SYNDROM PRINCEZNY, co znamena, ze ja chcem byt stredobod jeho pozornosti. Ja chcem byt pre neho stred vesmieru. Chcem byt najdolezitejsi clovek pre neho a to nikdy nebudem. Vzdy bude prvy syn a potom az ja. Co je prirodzene, ja tomu chapem, ale boli ma to. Mam strasne depresie, pocit ako nosit kilogramy kamenov na srdci, ked vidim to dieta. Viem sa na to pozriet z viacerych stran a viem, ze moja laska je sebecka, ale ja taka som a ina nebudem. Chcem svojho priatela-manzela zdielat len so svojimi detmi. Moj priatel to vie, som velmi otvorena. Nemam naladu nieco hrat a pretvarovat sa-berie mi to energiu. Ale pred jeho synom sa chovam pekne, viem, ze je to len dieta a zasluzi si niekoho, kto ho bude milovat. Asi si viem aj sama odpovedat...vnutorne idem do rozhodnutia ukoncit to. Asi som hrda a viem, ze si zasluzim, kto bude iba moj. Muza, ktory nebude vecer o deviatej pri sledovani komedie telefonovat s ex a riesit ako daju svojho syna ostrihat. Moja hrdost vie, ze si zasluzim viac. Musim to ukoncit, lebo nechcem zit s pocitom bolesti a ziarlivosti. Chcem byt stastna a robit ludi okolo stastnymi. Momentalne mam len depresie, aj napriek tomu, ze toho muz milujem a dovolym si tvrdit, ze je to najlepsi a najkrajsi chlap, akeho som stretla. Ale ja chcem viac...

karolinka122

Arabela , prosim ta, ukonci toto trapenie, posli ho k mame, urcite s nim nesexuj, nesexovali ste 3 tyzdne, to by si mala chut s nim aj nieco mat? Ja by som sa z neho musela povracat. Ak sa citis nejak zlomeno navstiv psychologa, potrebujes zdvihnut sebavedomie, uvedomit si svoju dolezitost, postoj k sebe a detom...osobny kontakt bude lepsi ako dopisovanie na fore, aj tak ti 100 ludi neporadi nic ine, ako aj ja pisem.
Drz sa.

Arabela 22

karolinka122:Ahoj karolinka, ďakujem za podporu.Teraz sme u nás doma asi tak, že rozpráva sa somnou ako so psom, nefungujeme nijak akurát že čo ideme variť nič viac.A či som na ňom závislá?ani by som nepovedala z toho čo dostane on a čo ja tak sme riešili tak že všekto ide na jeho účet lebo ja som si kvôli môjmu bývalému účty zrušila lebo narobil dlžoba,poplatíme čo treba a žijeme zo zvyšku, lenže u náš je to tak že on síce dostane o sto eur viac ale to si platí úver za auto čo si kúpil ešte predomnou.a z tých zvyšných svojich penazí 100 eur prefajčí takže neviem kto je nakom závislí.jemu sa nechce ísť z bytu pretože by musel ísť asi len k mame pretože sám by v byte nevyšiel s peniazmi alebo len veľmi ťažko.Takže nemyslím že som závislá stále vybľakuje že ja viacej strovím lebo mám deti to iste a hlavne keď ich mám len na dva týždne.včera sa spakoval spať do obývačky ani som nemrkla, začala som sa správať presne tak ako on kašlem na neho.a začína ho to pekne vytáčať, som zvedavá čo urobí na víkend ale už teraz sa z toho neteším nech si robí čo chce začala som aj ja rezignovať a nemienim teda dúfam že zase nezmäknem s ním nič ďalej riešiť.nenechám sa ani ja ďalej ponižovať,a on chudáčik sedel za netom a písal si s kadejakými kurvami,nemali sme sex asi tri týždne a to je pre neho ako koniec vzťahu alebo aj to je koniec vzťahu že nič o mne nevie lebo si nevoláme teda asi dvakrát do dňa inokedy asi 10.a robotu má odomňa na 100m.to je proste psychiatria.ďakujem baby

kafe

Arabela 22, budem trochu sprostá. Okrem tvojho partnera, by som nakopala do zadku aj teba. Trp a buď nešťastná, ale neboj. Raz ťa to prestane baviť a odídeš. Možno. Tak veľa zdaru.

kafe

"necitim ze by som ich mala rada alebo ze by mi chybali ked nie su tu." Pozri, oni svoju mamu majú, takže ONI nepotrebujú tvoju lásku dokonca ani to, aby si ich mala rada. Týmto sa netráp. Dôležitejšie je dopracovať sa k tomu, aby ti nevadili a brala si ich aspoň neutrálne, keď sa z nich už nevieš tešiť.
"Mozno to je aj tym ze sa mi nepaci ako ich vychovava" Nuž, mala si trochu blbú štartovaciu pozíciu, ako operka si moc vyskakovať nemohla a bolo samozrejmé, že TY sa musíš prispôsobiť rodine. Ako partnerka ale si môžeš svoje hranice (čo pre deti urobíš, s čím im pomôžeš a čo od nich budeš požadovať aby už robili samostatne) posunúť. Napíš si 10 vecí, ktoré ti najviac idú na nervy, pri ktorých sa cítiš ako slúžka a porozprávaj sa o tom s partnerom, či to môžete zmeniť a začať od detí vyžadovať väčšiu samostatnosť. Len im to prosím ťa nepredostri ako ich nové povinnosti, ale ako výsady, čo môžu robiť len veľkí, či dospelí. Môžeš si zaviesť systém odmeňovania - budeš si značiť kto si sám, bez slova upratuje izbu, umyje riady po sebe, alebo pomôže s prípravou jedla.. - dostane smajlíka a za 10 smajlov sa môže o hodinu dlhšie hrať na kompe (ale len jednorázovo), môže ísť na kone, tobogány... Vieš, je plno spôsobov ako môžeš tie hranice posunúť a nepotrebuješ ani ich otca a jeho spoluprácu k tomu. Chcelo by to prečítať si pár kníh o výchove a trochu zmeniť tvoje vnímanie jeho detí. Proste sú tu. Bodka. Neomieľaj si negatívne vety v hlave - bože, zase tie rozmaznané decká tu budú týždeň; mňa z nich porazí aké sú odporné... - toto z hlavy vyhoď. Sú aké sú. Prijmi to. Tvoj partner ich ľúbi nadovšetko. Máš možnosť vidieť, aký asi by bol otec tvojho dieťaťa. A ono, ak ich dokážeš takto neutrálne prijať, možno časom ti aj začnú chýbať, objavíš, že okrem tej rozmaznanosti majú obrovské a dobré srdce, že ťa chcú potešiť, rozdelia sa s tebou o čokoládu, že sa nákazlivo smejú a sú tak nádherne bláznivé... jašíš sa niekedy s nimi? Šteklíš? Naháňaš? Skús to.
Tiež, jeden detail. Spýtaj sa partnera, ako bol vychovávaný on a všimni si, ako sa napriek tomu správa teraz v dospelosti. Ja mám skúsenosť z jednej krajiny mimo Európy, že aj napriek tomu, že všeobecne tam decká strašne rozmaznávali, vychvaľovali do neba aj keď boli neschopné, dospeláci boli veľmi fajn, príjemní, normálny, slušní ľudia rešpektujúci hranice. Takže tvoj pohľad na to, ako sa dieťa má správať je tvoj a niekto druhý zas môže mať dosť odlišnú skúsenosť a dopracovať sa k rovnakému výsledku, len inou cestou. Dobrá správa je, že sa za ne nemusíš hanbiť, nie su tvoje, gro výchovy je na matke a otcovi.

karolinka122

a najtypickejsim prejavom manilupatora a psychopata je, ze sa stavia vkuse do role obete, vzdy otoci situaciu, aby vyviazol akoze on je ten uboziak aty si sa citila stale previnilo a ustupovala mu vo vsetkom uplne, ved to uz aj robis, ved podla toho co pises zijes ako nejaka moslimska manzelka.. A pises, ze bud hra hry, alebo pozera porno vkuse, teda riadny uchyl, dufam, ze apon pre tvojimi detmi nie. Ze je lenivy.. divim sa, ze este nechodis s moniklami a dobita, lebo aj to casom pride ci sa ti to paci, alebo nie a mozno neobide ani tvojich synov...

karolinka122

Arabela, este raz som si pozornejsie precitala tvoje prispevky, no co je vela, to je vela. NIKDY sa nenechaj nejakym chlapom vydierat, manipulovat!! Navyse to nie je otec tvojich deti ani. Mas financne problemy? Vypomaha ti on nejak financne vyhrabat sa z nejakych dlhov? Nevystacis s tvojim platom a peniazmi od byvaleho muza -otca deti? Naozaj dobre zvaz situaciu a posli ho kade lahsie, je to labilny typ, vyhrazat sa niekomu ze si nieco urobi ak ho opustis je nechutne psychicke vydieranie, navyse mas dost co zvladat pracu, 2 deti a este labilneho chlapa, od ktoreho nevies, co mozes cakat, dakujem pekne. Mas nejake kamosky, rodinu, co by ti vedeli pomoct, pokecat s tebou? Hlavne si pamataj NEDAJ SA NIKYM VYDIERAT a uz len koli synom ho posli kade lahsie a ak by robil problemy, nech mu nejaki chlapi z rodiny pohrozia, v horsom pripade policia a bude. Na svete je plno chlapov, coby ta brali aj so synmi a mali by ich radi.

woo

Marina, jasne ze ked su deti prec, tak si v pohode a ked su tam, tak si nervozna, nie su to tvoje deti a citis ich ako narusenie tvojho priestoru..ale oni by teba mohli vnimat rovnako, beries im otca. oni maju na neho pravo, ty nie.
kebyze mas s nim dieta, vobec to nepomoze, naopak, uz vobec nebudete mat cas na seba
a on si najde inu :)
bud vdacna za ten tyzden bez deti a ten tyzden s nimi si sprav viac casu len pre seba - chod sa prejst, na kozmetiku, do sauny, zaplavat si, nakupit a podobne