Som upnuta na jedneho muza. Vidavam ho malo(v priemere raz za polroka),no kedysi to bolo castejsie. Nemame sa o com rozpravat, nepasujeme k sebe ani fyzicky,ale nieco ma k nemu stale pritahuje. Som ochotna cakat dalsi pol rok alebo aj rok,kym si najdem zamienku,aby som ho uvidela. On vie,ze sa mi paci,no prenho som len kamaratka. Zakazdym,ked ho uvidim,tak sa mi akoby nachvilu ulavi a potom som opat dalsi pol rok napata a cakam na dalsiu zamienku. Ide to dokola. Myslim,ze som zavisla na tom pocite,ktory mam,ked sa so mnou rozprava. Neviem si ten pocit inak zabezpecit, aj ked som mala vztah a toho cloveka som milovala, nestacilo mi to - stale som citila,ze nemam dost. Ako sa naucit byt spokojna a nepotrebovat tu moju "davku"? Ma niekto s tym skusenosti? Take tri roky to trva uz. (Ked niekto videl Nymfomanku-tak by som to prirovnala k nej-ibaze na psychickej urovni,kedze ona nikdy nema dost)
