Bola som vzdy kludne decko az do puberty. Zacala som fajcit, pit, brat drogy, myslela som si, ze sama si najlepsie poradim. Otec pijan, mama psychicky nie cekom vyrovnana (agorafobicka, hystericka, narcistka) ale pritom skeval uzasna viem ze by za mna dychala...no nezvladala ma a moc sa do mna nemiesala iba ked boli velke problemy, skoncila som v ustave...V osemnastich som isla k tete do talianska kde som bola rok a pol. Prestala som drogovat, prestala som snivat, filozofovat o zivote, zacala som pracovat. Prisla som na to, ze som celkom pracovita. Ale v kolektive mi to nejde. Kazdy je otvoreny, bavi sa sranduje, ja nemozem. Nemam o com hovorit, o mojej minulosti nebudem...Moje zaluby, zaujmy su celkom ine ako maju bezni ludia. Prosto som sa niekde zasekla...Najlespe mi je samej doma...Bud pratam cely den alebo jem cely den alebo pijem. Samozrejme do prace nejdem opita ani nikto nevie a ani netusi co za extremy vyvadzam,kto som. Neviem preco to tak je. Alebo spim cely den...pojem diazepamy a prespim cele volno......nemam sa vobec pod kontrolov, som ako rozliata, vsetko si dovolim, ked si nedovolim cigarety, tak idem po dacom inom. neviem nic trosku vsetko vela...a ked si to nedam padam do depresie. Psychologovia mi nepomohli...nevie mi niekto poradit ako sa mam konecne zmestit do koze??
Nezmestim sa do kože
malala skutocne nedakuj. Viem ako som sa mal ja a ako som tiez vdacny inym kudom a ako som aj ja hladal ponoc a bol vdacny za kazdu rozumnu radu.
Tiez som skusal vsetko nozne ale relax zavera najviac. Oddych klud, oblubeny serial, akvarko, psik u rodicov a rodina a hlavne pozitivny kudia. Teda pozitivny realne nie pretvarkou.
Aj ja sa rozuculujem zbytocne ale potom si poviem ze naco mam reagovat stejanim napr. po polovicke ked si to nezasluzi a pritom ma napr. nieco rano nastvalo. Ospravedlnim sa a usmejem sa alebo to prehodim n srandu.
Ono ked to zacnes praktizovat tak sa to casom ujme a dama uvidis ze vsetko je len v hlace a o psychologii.
A terax kedy ide leto a je 1000 noznosti ako vypnut na chate, v lese, dovolenka, pri vofe atd.. grilovacka :-) kopa super veci :-)
Tvoj priatel he za nehaky relax? zvyknete niekam chodit? Mate na to cas? prostriedky?
Nie na vsetko treba peniaze ale len sa pytam aby som nal obrax.
PS: sorry za chyby ale mam ruku v sadre a pisem len lavou a neda sa mi na tejto stranke posuvat text. :-)
Fero
dakujem Ti. Uz dlho som sa nestretla s tym, ze by ma niekto pochopil. Irituje prehnany pozitivizmus, ktorym sa tu ludia vyvysuju (ty nie) a tvaria sa, ze idu pomahat. A ti horsi odsudia.
Tvoje slova mi otvorili oci na to, ze nie som jedina, kto ma osobne problemy. A este viacej ma tesi, ze si sa vedel dvihnut zo zvojich problemov. Tvoje slova mi dodali silu.
Urcite sa ti to v dobrom vrati.
No cestu by ti mohol pomoct banst niekto ako ry.
Tak ti poviem ze moja byvala mala taky stav. Nic ju nebavilo, z nicoho .ebola stastna, nikam sme nechodiki atd a hadaj ako to vsetko dopadlo... Nakoniec odkopla aj mna a spametala sa po dvoch rokoch samoty a zije vraj leosie aj ked tomu neverim...
S domom je to tazke to je pravda a s pracou tak isto.
Potrebujes zrelaxovat zmeditovat. Zakladim je spravit pkriadok sama v sebe. Uludnit si vnutro a tak zit. Je dobre ze sa aspon snazis. Hlavne pkvedz partnerobi ze ta mrzi ako sa niekdy spravas. Posunie ho to o nejaku dobu dalej.
Jefnoducho je vsetko v hlave a po rozchode som zazil ten stav aj ja a ver ze kym si do hlavy nevtlcies ze si zdrava mas paetnera a pracu a ze sa mas vlastne dobre tak tomu neuveris.
Je to vnutorny boj. Niekomu pomoze ist do kesa, niekto sa najde v sporte, niekto v nejakych pracach priste musis vypnit hlavu akebo citat nejake pozitivne knihy na tuto temu ake musis im verit a dat sancu. Ak vsetko zatratis tak...
Pojde to velmi pomaly ale pojde
Fero
bavi ma varit...chcela by som raz vlastny domcek a starat sa o neho..ibaze to nie je mozne v tomto pokaslanom slovensku nieco jedine s hypotekou ale mam malicky plat a ledva vyzijem...a partner takisto...tes im sa z partnera no tu je dalsi priklad problemu: chcem mu pekne odpovedat - odpoviem najhnusnejsie az mne je zle zo seba.. akoby som ho podvedome skusala kolko vydrzi? alebo podvedome od seba chcela odohnat?...ci som sama, ci s partnerom neviem sa ovladat, kontrolovat, pomoct si. stalesi vravim dneska sa budem ovladat, ide to den dva tyzden..a potom znova pad...
co ti ma clovek poradit ked vsetko negativizujes?
Je jedina vec ktora ti robi radost? Alebo osoba?
Budes musiet zacinat od malickosti lebo inac to nepojde
Pripomenulo mi to mňa, akurát, že ja už od konca ZŠ som mal také pocity ako teraz ty, taký nejaký blok, kt. mi bránil začleniť sa k rovesníkom, presne to s pohľadom do očí atď...a tak sa zo mňa stalo niečo iné, prestalo mi na všetkom záležať a začal som žiť len tak, pre moment, zrazu všetko bolo jednoduchšie, krajšie, aj spoločnosť sa pre mňa našla, prišli drogy a blbosti...teraz na VŠ sme sa dokonca našli taká skupinka čo fakt žijeme asi len pre ten moment a fakt neviem čo s mojím životom bude, ale mňa nič iné nebaví, s 90% ľuďmi sa jednoducho nemám o čom baviť, prídu mi ako nejaké zmagorené ovečky, aj keď možno je to tak aj dobre...
poznam to. Ale ber to ako fakt. Co dobra suseda? Kolegyna? Sesternica?
