Niekto na debatu?

Bebeb, makat na sebe ako vo vsetkom ostatnom :) Mali by na to uz vymysliet dake elixiry :D

Ver či nie. Presne viem čo myslíš tým "som vlastne sama, pretože sa bojím byt sama"..nie je to smiešne...je mi to až príliš známe...pred nejakým časom to bolo presne to čo som mala v hlave kazdý deň...no u mna bol problém úplne inde a začala som ho pomaly riešiť a trochu sa to zlepšilo aj so vzťahmi.

No ty musíš byť pánom svojho mozgu a zo začiatku to bude nepríjemné a proti srsti ale dá sa pomaly zas začať byť s ľuďmi. :) naozaj sa to dá...len musíš na sebe ty zamakať..

Bebeb, ano. Bola som na nu velmi naviazana. No presne ako pises. Ja od seba tiez podvedome odhanam ludi. Ludom som zo zaciatku sympaticka, ale ked sa zda, ze by som s niekym mohla mat blizsi kamaratsky vztah, tak sa vo mne spusti spinac- POZOR! NEBEZPECENSTVO!!! - a robim vsetko mozne preto, aby sa so mnou prestali kamaratit. Je to moj sposob ochrany pred dalsou moznou stratou a zranenim. Som vlastne sama, pretoze sa bojim byt sama. Smiesne, ze? :)Ale v skutocnosti to take usmevne nie je.

jajaa, depresia neznamena koniec. Je to riesitelne narozdiel od takeho posledneho stadia rakoviny, tragickej nehody a pod. Dopraj tomu cas. Velmi rada by som ti poradila, ale nemam univerzalny recept. Kazdy sme iny a neviem, co by ti pomohlo. Ale myslim si, ze riesenie problemu ma kazdy sam v sebe. Mas na to, aby si sa z toho dostala. Musis vela citat, hladat priciny, nechat si pomoct, ale pracu na sebe spravis iba ty. Ostatni ti iba v tom pomozu. Lieky nie su zle, ale rozhodne by som ich nebrala dlhodobo. Cim skor BEZPECNE vysadit.

a čo sa týka liekov, vieš sú rôzne stavy, nie je depresia ako depresia...mne terapeutka sama povedala, že môj stav je vyslovene na kombináciu lieky + psychoterapia. Ale lieky bezpodmienečne.

ja neverím, že raz to tak bude aj u mňa, ale dobre sa to číta, že aspoň niekomu sa to podarilo.

No vidis, fungujem a som stastna. Jedna psychiatricka ma svojimi pokusmi s liekmi priam dohnala k skoro uspesnemu pokusu o samovrazdu. Nebyt mojho zdraveho usudku, ktory mi este ostal po tych liekoch, tak to beriem dodnes. Akonahle som dosiahla plnoletost, oznamila som jej koniec a zacala sa liecit svojimi silami. Vies, terapia meni strukturu mozgu rovnako ako lieky. Akurat bez vedlajsich ucinkov

Dannygirl mne sa tomu ani nechce veriť, že si úplne bez liekov. A to si chodila na terapie od 12 do 21 každý týždeň? Ja mávam terapiu 1x do mesiaca.

jajaa, isto to aj u teba raz pride, neboj sa. Ja som tiez v to nedufala, ale podarilo sa. Tvrdo som na sebe makala. Na depresiu som sa liecila od 12 do 21 rokov. Dnes mam 25 a fungujem uplne bez problemov, lieky neberiem ziadne, terapie som mavala asi tak raz do tyzdna.

Hmm..mozno si bola na tú kamarátku vellmi silno naviazaná..no podla mna to nebude len tým. Ale mozno sa mýlim. Mozno to naozaj pre teba znamenalo ako "smrť" niekoho. Hlavne keď to bolo neohlásene. Mala si aj iné kamarátky? Cítila si sa sama? Pretože mozno z tých pocitov sa to mohlo rozvinúť až do depresie. Strata veľmi blízkeho človeka a hlavne ked je naň niekto silne citovo naviazaný vie urobiť s ľudskou psychikou veľa. Ale moze to mať rôzne príčiny. Brala si lieky, terapie...a nič nepomohlo? Naozaj sa nič nenašlo čoho by si sa mohla chytiť a pomaly sa s tým zmierovať? ..chápem ťa v tom ze nevieš nadviazať az tak kamarátske vzťahy. Z jednej strany to moze byť strach ze ta ten dotyčný zas opustí a zas sa budes cítiť zle, z druhej strany nedôvera, alebo máš len nejaký blok. A to moze len podnecovať tvoje zlé pocity a depresie ked nemáš priateľov..ľudia okolo dokážu veľmi veľa.

Hmm rozmýšlam čo ti poradiť...no nenapadá mi nič konkrétne momentálne. Mozno sa trošku viac socializovať, robiť čo máš rada,..no chodila si na terapie takze tam o dačom takom ste sa museli rozprávať..a lieky..no ja nie som veľký zástanca liekov..ale ked niekedy uz naozaj treba tak potom áno...ale tie si uz tiez skúšala...

Hmm mozno len este k tomu by som povedala z mojej skúsenosti. Raz mi pár ľudí veľmi ublížilo. Boli sme naj kamošky...na istý čas som na ľudí zanevrela. Lebo som sa bála a bola som zároveň aj nahnevaná a cítila som sa ublížene. Postupom času som ostala sama lebo som odohnala od seba všetkých. No potom som sa začala cítiť zle. A aj ked som im nikdy neodpustila a zo zaciatku som bola ku kazdému nedôverčivá, postupom času som si našla zopár osôb, ktoré dokázali zmeniť moj názor na ľudí. Musíš sa snažiť zacǎt od seba hlavne.