Ahoooj ahoj ludia :) Po sto rokoch som tu opat s novou témou :) Samozrejme ide o ppp.. Mám takú slabu chvílku a premýšlam o tom všetkom.. Som v tom až po uši ,každodenne prejedanie sa a potom Wc ,ale zvláštne že už mi to je aj celkom jedno. Zaujímal by ma názor bulimičiek že či aj oni maju taketo obdobia..že to berú akoby to prosto patrilo k nim... že si bez ppp nevedia predstavit život. že je to akoby taký denný rituál. A potom... či vobec príde ten zlom ked si uvedomím že to takto nechcem ? ...
Ja mam pocit že každý den len prežívam že sa všetko točí okolo jedla.. Ale vobec mi to nejak nevadi. A ako tak chudnem ,kilá idu pomaly dole, začínam od maminy počuvat aka som chudá a že mam pribrať viac ma to motivuje k tomu robit to aj dalej.. a viac a viac a nakoniec skončit v nemocnici.. A to všetko len kvoli tomu aby som na váhe videla číslo 48kg.som tým posadnutá .. Vie o tom mama vie o tom aj priatel vie o tom pár ludí (teda..vedia že mam problemy s jedlom ale netušia ,,asi" že to mám každý den a pravidelne)ale akoby to brali všetci na lahku váhu..že ved o nič nejde ,tak to tak asi beriem aj ja.. a len čakám kedy ma picne..ak ma vobec picne. Prosím baby ktoré máte stýmto skusenosti rada by som vedela či máte podobné pocity ..dá sa stým žit takto celý život alebo je každej pppčkarke sudené raz skončit v nemocici ? ... nehnevajte sa že tu neriešim žiadny konkrétny problém ale nemám sa kde vyrozprávat o tomto :/
Apatia, nech sa stane čo sa stane..
Žužulik
Ak budú ľudia okolo mňa podobní Tebe a nechajú mi takýto odkaz, ktorý nabudí aj najstarší šrot, tak mi vážne nič nehrozí :)
neskutočnú energiu si mi poslala! a práve vhod! Ja ďakujem Tebe !
veľa sííííl, nech naskočíš na správnu cestu. Ahoj
A ďakujem ešte raz
Janska
Chcem Ti len za nás všetky poďakovať za tvoj skvelý blog! A zároveň Ti vyjadriť môj obdiv! Držkaj sa, kočka. Nech Ťa už nič, nikto, nikdy nevtiahne späť do toho blúdneho kruhu! :)
LadyOpium
Sorry, ale už ma naozaj hneváš. Najskor píšeš, ako sa prežieraš, že si piiiii, že prečo si s tým vôbec začala. To bolo pred dvomi týždnami. Potom píšeš, že si sa pokúsila o samovraždu a pýtaš sa tu na fóre, koľko tabletiek stačí na vykonanie toho zla. To bolo asi týždeň dozadu. Potom píšeš, že aké si ty chúdiatko, že čo by si dala za to, keby si mohla zjesť kocku čokolaádu, keďže trpíš akous pankreatickou poruchou a nás tu osočuješ, ako sa my snažíme obmedzovať. To bolo pár dní dozadu. Ja už ani neviem, čomu veriť, ty mne prídeš, ako roztrojená osobnosť. Možno aj si, no láskavo nás tu nedsudzuj a nepíš bludy!
jeeej... :)
Veľmi ste ma obe potešili. ale veľmi. ach, ďakujem...
preto píšem tie články, kvôli podvedomiu, nech sa vám tam dostávajú a nech povrchnosť odchádza.. ste už len pár krôčikov od toho, aby ste to dali, veľmi blízučko, veľmi... mrzí ma však, že väčšinou to býva až úplne dno a prázdnota a bolesť, čo naštartuje.. priala by som si, aby to šlo bez toho... aj tak verím... a stále budem, držte sa :)
Žužu tak ti držím palce aby si bola takto fit a neblbla už nikdy s jedlom..a časom ti to všetko uplne vyprchalo z hlavy a už neriešila absolutne nič :) Ach ako ja zavidim babam ktoré vobec nemusia cvičit a nič robit a vyzeraju krásne a su so sebou spokojné :) ...Ale zase aj ten pocit pri cvičení je super,škoda len že ho robíme kvoli postavičke a nie kvoli tým endorfínom ,to je asi moc chyba:(
Pod dalej kočka len tak dalej :)))) Zlyhania ta nesmu dostat dole ale už len hore a hore. A to že si začala sama a bez pomoci je najviac:) Musíš byt silná..verím že aj ja sa raz dostanem na tvoj level a začnem stým niečo robit ale každá máme asi svoj čas kedy to príde ...
Ty už si v tom ale čoby som ti podarila radšej nechodit na takeho stranky kde si pišu ppčkarky pokial niesi z toho vonku ešte ,dávaš si to stále takto do podvedomia i ked nechcene ale predsa.. ja viem hovorí ti to tá pravá ale mna to vždy stiahlo dole,ked už som sa citila lepšie a bulimiu až tak neriešila ,stačilo navšitivit pár tém a o týžden som zase bola v kolotoči. ..podvedomie je svina treba si donho ukladat iba pozitívne veci ..
A s tou mamou no,už to upadlo zas fungujeme akoby rozhovor ani nebol,zase je všetko po starom... ale keby niečo asi by som nevyšla s pravdou von,Hanbila by som sa a nechcela by som jej ubližiť ..
Janska,čitala som tvoj blog už minule ked si sem pridala temu ,,chcem pomoct" .. je to pekné a tiež si si prešla peklom takže vieš o čom hovoríš a máš pravdu ...
Ako vravímkaždá máme svoj čas a nikto nám asi nepomože iba my samé musime chchiet.. ja sa zatial svojho sna vzdat nechcem bojim sa toho ,nemam na to odvahu,ano poviete si že som hlupa asi ale ,ved viete...
ste užasné hrdinky že sa stým dokážete samé pasovat a bojovat ,držím vam palce :) a tvoj blog budem sledovat.
Inakk ano presne ako píšeš že je to len o radách čislach a ano ja som prikald toho že sa z toho ešte nechcem dostat,neviem,neverim si a neviem ani ako.. ale hlavne chcem mat to svoje čislo a toto presne škodí tým ktoré z toho už CHCU von... presne toto ide do podvedomi a skor či neskor su v kolotoči zase ani sa nenazdajú :( .. žužulik..drž sa a dakujem baby :)
lady k tebe sa nevyjadrujem..
Ahoj Janska!
Čítam si tvoj blog a môžem povedať, že je to skvelé! Samozrejme smutné, lebo sa tam odzrkadľuje všetko to, čo my ostatné zažívame. Klobúk dole pred tebou a pred tou odvahou to zo seba dať všetko von, s úsilím pomôcť nám ostatným!
Presne ako hovoríš, veľa týchto tém je o číslach a o technikách. Preto ani ja sama nie som presvedčená, či sa všetky chceme vyliečiť. Ja však určite áno, robím pre to veľa, i keď viem, že mohla by som sa ešte viac do toho zaprieť.
Pekný deň....
A ešte jedna vec, pre Žužova a samozrejme pre ostatné.. kvôli bulímii som musela, no hlavne chcela, prerušiť vysokú školu. doma som ich musela presviedčať, že to robím preto, lebo cítim ako ma Bulímia ovláda. chvíľu to trvalo kým mi uverili. No prerušila som a bola som nútená byť doma s rodičmi, čo sa u mňa už veľmi dlho nestalo. Narevala som sa viac ako za svoj celý život za to obdobie, ale bolo to to najlepšie čo som mohla urobiť. pretože to, že som ostala pri svojich milovaných, pôsobilo ako zrkadlo. ako moje zrkadlo Bulímie vo mne. Videla a vnímala a preciťovala som jej dôsledky, skutky a činy. A veľmi to bolelo, lebo aj malo čo! lebo Bulímia je sviňa! ktorá nemiluje, ona ubližuje!! a to veľmi.... a to zrkadlo bolo to, čo mi pomohlo... tiež som chcela ujsť, veľmi ďaleko, kde im nebudem ubližovať... no vedela som, že to by bol len útek od pravdy. a ja by som ďalej žila v záhube... neutekaj, prosím ťa, bojuj a vzopri sa. a premôž ju už konečne.
Dievčatá...ešte raz to tu dám a možno potom aj tisíc krát....
guzyova.blog.sme.sk
to, že matky to vnímajú ako plytvanie peňazí a pod... je pravda! a krutá pravda, takže ak ju niektorá z vás pocíti(tentokrát žužova) je to najlepšie čo sa ti mohlo stať! pretože si konečne uvidela pravdu a následky tvojho konania a teraz s tým môžeš niečo robiť.. to, že to je vo vašej (našej) psychike je pravda tiež. Ale to nie je ospravedlnenie! toto, čo robíte, je ZLE! a to, že to je choroba NIE JE ospravedlnenie ! Lebo keby bolo, nikdy v živote by som sa z toho nedostala... ani všetky ostatné dievčatá, ktoré sa z toho dostali... prosím, prečítajte si blog.. prosím...
a ešte jedna vec.. ja som si myslela, že tu píšete preto, lebo sa chcete z toho dostať.... no tu je do debata len o číslach a radách ako to dať von, keď to nejde.. robíte pravý opak.. teraz to nehovorím s výčitkami a ani vám nechcem ublížiť. hovorím vám to preto, lebo si neuvedomujete, že klamete samých seba.. ja vám verím. že sa po týchto slovách zahĺbite do svojho vnútra a budete hľadať v ňom pravdu a lásku, ktorá vás po maličkých krokoch bude z tejto záhuby dostávať... držte sa! verím vám, verte si tiež :)
Žužova
Ja pribrať nejak nechcem, resp. keby aj priberiem, tak do 50ky to je fajn. Pred všetkými mojími diétami a ostatným zahrávaním sa s vlastným telom bola moja normál váha 51 či 52kg. Takú som mala tak do 16ky. Potom diétka, 44kg, potom jojo a maximálna váha, ktorú som dosiahla, bola až neuveriteľných 70kg, fu. Ja v podstate aj viem, že nie som tučná. Chudnúť ale určite viac nechcem!!! Mne sa to nepáči na babách, len kosť a koža. Viem, že mám nejaké nedostatky, to áno, nejaké faldičky na bruchu, keď sedím, ale kto ich nemá :D :D Skôr ma trápi moja celulitídka na stehnách a zadku. Och, i keď sa hýbem, a používam aj taký špeci gél na boj proti tomu orangu, akosi sa ma to drží. Ale vraj to je aj vekom. Ale to už som teraz ozaj odbočila od témy :)
Veľmi ma mrzí, ako sa teraz cítiš. No úplne ti rozumiem. Si doteraz pamätám, ako ma nachytala moja mamina. Ale to bolo ešte len po prvom roku choroby. Teraz o tom nevie. A nechcela by si sa o tom s ňou porozprávať, keďže už vie, ktorá bije či ideš zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať? Neboj, ono sa to nejak spraví, a verím, že ak sa zveríš mamine, bude to oporou. Len ako som už písala pred tým, musíš jej vylíčiť tú chorobu čo najpresnejšie! Matky to vnímajú ako našu hlúposť a plytvanie peňazí, no pravda je niekde inde, v našej psychike. No ale veď to sama vieš :)
sue
Ak určite vieš, že všetko, čo spapáš následne vyvrátiš, každé jedno jediné sústo zapi a pomaly prežúvaj! Ono viem, že je to ťažké, keď sa máš chuť napráskať a všetko rýchlo tlačíš do úst, no určite to potom pôjde ľahšie. Samozrejme opäť hovorím, že ťa v tom nechcem podporovať, to určite nie! Aby si niekto nemyslel, že toto fórum slúži na vymieňanie si zvracacích techník a skúsenosti. Tak to nie je.
Mne sa inak tiež posledné dva dni akosi nedarí (málo pohybu, a sa priznám, že som aj vracala už, zase :()...ale nevzdávam sa, viem, že som urobila pokroky a viem, že to môžem zvládnuť, stále si verím!!!!!! Preto verím i vo vás, kočky!! Dajme zbohom tej našej "kamarátke"!!!!
