Ide oto,ze nech sa snazim ako chcem nemam stastie v laske. Akoby som bola prekliata alebo co. Mam 30 rokov a stale mi nevyjde pokus zacat si vztah s nejakym muzom. Boli pozvania na rande, zoznamenia z mojej strany aj zo strany muzov, ale stale to nevyslo.
Bud to bolo v tom, ze som ochorela ako naschval dostala horucku, bolo mi nevolno alebo som utrpela nejaky uraz a nemohla som sa dostavit na schodzku a dotycny to zobral tak, ze som stratila zaujem a uz sa neozval a nebral telefony. Alebo naopak ja som sa dostavila a dany muz sa z roznych pricin nedostavil, len sa ospravedlnil a dalsie pozvanie nebolo. Alebo tiez ako naschval niekomu z rodiny sa v dany den nieco stalo/uraz, zdrav. problem a pod./
Potom to boli pokusy od zenatych muzov alebo postarsich panov na dochodku, ale o takuto kategoriu napadnikov nemam zase ja zaujem co je myslim pochopitelne.
Zacinam uz verit ze som alebo prekliata zlou karmou, ktoru mi udelil nejaky predok nasej rodiny. Teda ako sa hovori ludovo uvalenie kliatby do urciteho pokolenia. Akoby mi nebola sudene byt stastna, mat svoju lasku. Som normalne vyzerajuca baba, niesom extra krasavica, ale ani skareda. Skaredsie odomna su vydate, maju deti. Ako to, ze skaredsie sa vydavaju a ja celkom k svetu stale nemam stastie.
Vzdy, ked to vyzera uz nadejne, tak sa vyskytne nieco, co mi to prekazi. Vzdy. Uz nemam nato nervy. Akoby viselo nieco nadomno, co mi brani najst si lasku. Akoby si bola potrestana za nieco o com neviem.
Normalne verim na osud. Proste mame kazdy svoj osud dany a nic natom nezmenime. Vobec nic. Akekolvek snahy z mojej strany skoncia neuspesne a stale som sama. Nechcem skoncit ako niektore moje zname, ktore so zufalstva, aby nezostali same si zacali s prvym, ktory prejavil o nich zaujem. Teraz vidim, ako sa trapia, lebo z jedneho sa vyklul gambler a alkoholik, druhy zase nasilnik a ziarlivec i alkoholik. A tretia ma zase notorickeho zaletnika.
Myslim, ze ostat bez muza mi je sudene, ale preco? Viem, ze su horsie starosti na svete a vacsie problemy, ale pochytila ma taka nostalgia zo zivota.
Verite na osud.....karmu? Lebo ja ano.
ano, princip karmy plati.
ale nefunguje to tak, ze ide o nejake prekliatie, ktore na teba niekto uvalil a uz vobec nie za trest.
prave naopak, karma je skor pozehnanie, kedze ti dava moznost vyvijat sa.
vsetko, co sa ti deje, ma pre tvoj zivot vyznam.
ale je na tebe, co s tym spravis a ako sa k tomu postavis.
osud nemas dany, danu su len zakladne crty a situacie, s ktorymi sa stretnes a ktore musis riesit.
btw. vsetky tie zivotne skusky si si pred narodenim schvalila sama (aj ked je fakt, ze navrhnut ich mohol niekto iny), takze sa budes zbytocne rozculovat :)
co si si navarila, to si budes musiet aj zjest.
Ano, karma a rodinne kliatby existuju, pretoze toto som si zazila aj ja. Viem, o com pises. U nas v rodine vsetky zeny su rozvedene a bez muzov. Moja prababka, babka, mama a dokonca aj ja som rozvedena... Zeny v nasej rodine su zle, citit v nich to zlo, a vsetci muzi od nich utiekli a doplacali na to ich deti, lebo na detoch si potom zlievali zlost. Prekliata rodina. Vies ako som to vyriesila? Este nastastie, ze z prveho manzelstva som nemala deti. Ani mne v tomto osud neprial a rozviedla som sa predtym, ako sme si stihli zalozit rodinu. Teraz tomu hovorim stastie, nie osud. Odisla som zo Slovenska na Grecky ostrov Rhodos. Tam som si nasla pracu a div sa svete, vsetko do coho som sa pustila sa mi zacalo darit. Ti, ktori neveria v karmu mi napisu, ze ake sprostosti teraz pisem. Ale tym, ze som odisla od rodiny daleko na ostrov som pocitila, akokeby sa moje rodinne puta roztrhli a preklietie uz na mna nema dosah. Citim sa uvolnena a nicim neohrozena... Po nejakom case som spoznala svojho terajsieho muza - greka. Sme spolu uz asi 10 rokov, mame dve deti a sme VELMI stastna. Moja rodina na mna nema dosah a ja ani na Sk nechodim. Citim sa ako znovuzrodena zena a to stare JA uz neexistuje. Osud mame dany, ale nieje to tak, ze uz sa nic neda robit. Osud sa da zlomit vlastnou volou a silnym zmyslanim a konanim. Da sa to. Mam to odskusane. Osud nas vedie tam, kam chce on, ale ked sa mu vzoprieme vlastnou silou, tak nema sancu. A ze ty si doteraz nemala sancu najst si chlapa? Tu si dve teorie: 1. mozno vsetci ti, s ktorymi si sa mala stretnut nestali za vela a v buducnosti by ti znicili zivot alkoholom, ich neverami, bitkami, psychickym tyranim...mozno niekto nad tebou drzi ochrannu ruku a zabranuje takymto ludom sa ti priblizit, aby si neskoncila, ako tie, ktore su viac skarede ako ty a uz su vydate. Ano su vydate, ale kolke z nich by radsej neboli, naozaj maju tak stastne manzelstvo?
2. mozno aj v tvojej rodine existuje kliatba, proti ktorej ak sa nevzopries, tak si ta podmani...
Ale ty si este dost mlada na to, aby si hadzala flintu do zita. Vies, kolke zeny v tvojom veku by si s tebou radi vymenili miesta a zacali odznova, lebo ten zivot, ktory teraz ziju bola iba ich chyba minulosti? Vsetko sa deje pre nieco, ale kliatba sa dedi z generacie na generaciu a ty nic take nepises, tak zrejme to nebude v tom...
Tvoj vyvoleny este len pride a tym, ze si tak dlho na neho cakala, o to bude tvoj zivot s nim lepsi...
karmaa ty tiez nedavaj svoj email hockomu kto ta poziada. Ktovie kto je za tym nickom Ivik25. Co ak je to nejaky uchyl alebo sektar?
odpovedam_neviem ci si muz alebo zena, chalan alebo dievca ale posobis troska arogantne na mna. Mozno si jedna z tych co im v zivote vsetko vychadza na prvy pokus a mala si v detstve ustlane na ruziach, ale ver tomu ze nie na vsetkych sa tak stastie usmieva ako na teba. Mas pravdu niesom extra sebavedoma, ale zase ani niesom zakriknuta a ticha. Viem sa aj ozvat ked je treba. Ked mam dovod usmievam sa, viem sa zabavat a byt vtipna.Problem je v tom ze aj ked mi nejaky chalan-muz sedi povahovo spravanim, tak bud tam nieje zaujem z jeho strany alebo uz ma nejaku. Niektori sa pokusali aj o viac, ale ja niesom z tych co rozbijaju uz vztahy a ked vidim ze chalan sa len zahrava. A potom som pisala ze su to ti postarsi zenati muzi. A ci sa mam rada? Tak ako kedy zalezi od nalady. Su stavy ked riesim svoj vzhlad a chcela by som mnohe veci zmenit na sebe ale nejde to. Co som mohla to som zmenila vo viere, ze mi to pomoze. Asi nemam stastie na muzov. Ako pise Ivik25 tiez neberiem hocikoho. Nedokazala by som mat vztah s niekym kto ma nepritahuje alebo az odpudzuje. Mala som dve kratke vztahy. Lenze z jedneho sa vyklul zenac a druhy odcestoval do zahranicia a dialka a cas nas rozdelili.
Lunch_nie, niesu to muzi z ulice :) Su to stretnutia dohodnute bud cez znamych alebo z mojho okolia. Volat niekoho z ulice na rande by bola velka guraz pre mna :)
Seila_posobi to pritiahnute za vlasy, viem. Nebolo tych pozvani zas tak vela, ale tie o ktore som najviac stala prave nevysli. Stretnutia s tymi, ktori mi najviac sedeli takmer vo všetkom.
Verím tiež, Ute a Ivik25_aspoň zopár osobiek, ktoré vedia o čom hovorím.
Ivik25_neviem ci este stojis o moj mail, ale tu ho mas, ak by si si chcela popisat: danysa30@gmail.com
Ute, a co ma povedat ten ochrnuty chalan ?
ahoj ute, ano poznám to, rovnako som na tom. ja v poslednej dobe začínam byť toho názoru, že je to všetko o šťastí, niekto ho má na vzťahy a niekto nie, aj keby čo robil,aký bol. mňa to mrzí, lebo aj rodičia to vidia, že bolo by fajn mať niekoho, na koho sa spoľahnúť, ale čo keď neni nikto taký... a vysvetli to rodičovi čo sa ti deje, je to ťažké, sa s tým zmieriť, že človeka nikto nechce.
vitaj v mojom svete toto iste zazivam aj ja. Presne ked sa uz zda ze to vyjde tak stale to nieco pokasle. Uplne ako by som to ja pisala. Tiez som mala dva pokusy o rande. Jeden dopadol tak ze chalan s ktorym som sa mala strettnut mal autonehodu a zostal ochrnuty takze nic. A druhe rande mi pokazilo zmeskany vlak a ten chalan to zobral tak ze som si to vymyslela a viac sa mi neozval. Ja som na neho cislo nemala len on na mna od kamosa. A to mam 26 a mam pocit ze ma tiez nik nechce a laska mi nieje sudena.
Co sa tyka toho ci verim na osud tak ano verim ze kazdy ma svoj zivot dopredu urceny a niekotre veci nezmeni aj keby neviem ako chce. :(
Ahoj,nájdi si vešticu,ktorá má dobre preferencie a tá ti pomôže,vie ti povedať,či máš dedičné prekliatie.Veľa šťastia.
ahojte ja je to verím, mne sa stáva niečo podobné, koľkokrát som šla na spoj (na kt. chodí taký chalan, - s kt. po sebe pozeráme), že na zastávke by som sa mu prihovorila, ale žial nikdy nešiel, ak som šla na jeho spoj, ak som šla domov, tak ako som nastúpila na môj bus, on práve prichádzal na zastávku....takže, ja to vidím tak, že vykašlať sa nato, aj keď to je ťažké...keď človek chce a nič sa nedarí
tiez to vnimam ako Sejla, mas na starosti 20 deti, alebo?
