Sme spolu už pár rokov, ja mám vlastné bývanie, on býva s rodičmi v inom meste, máme krátko pred 30tkou. Spolu sme vačšinou len cez víkendy, pretože pracujeme a máme aj záujmy, ktorým sa chceme venovať. Obaja sme akční, takže sa snažíme chvíle trávené spolu užiť si, čo najviac.
Problém je v budúcom bývaní, kedže ani jeden z nás nechce odísť z mesta, v ktorom býva. Rozprávali sme sa o tom milión krát, ale obaja sme v tomto veľmi tvrdohlaví. Mne by sa skomplikoval život tým, že by som bola pod dozorom jeho matky, cesta do práce by sa mi podstatne predĺžila, jeho drží doma koníček, ktorému sa venuje a nikdy by som nenútila vzdať sa ho, keďže ho miluje (až po mne) :-)
Ako by ste to vyriešili vy?
Bývanie s priatelom
Ok, tak pre lepšie objasnenie situácie:
Priateľ má malú farmu, ktorú buduje, bol to jeho sen. Je živnostník, takže pracuje vtedy, keď potrebuje. Je to kúsok od jeho rodičov na ich pozemku, v malom meste, resp vačšej dedine.
Chodím tam rada, pokiaľ mi jeho mama nestojí za chrbtom a nepripomína mi, čo všetko robím zle a ako by som to mala robiť. Naposledy sme sa pohádali, pretože zaútočila na moju rodinu. Odvtedy sa nerozprávame, len po mne zazerá a ja sa tam cítim ako votrelec.
Fakt sa mám obetovať a ísť tam bývať? Mali by sme tam síce vlastné bývanie, ale stále by nám pripomínala, že sme na jej pozemku a dýchame jej vzduch. Aj keby som jej za ten vzduch zaplatila...
Alebo sa má obetovať priateľ a nechať všetko tak?
no nevim toto je taky vztah ake byvaju po rozvode, ked uz clovek neplanuje dalsie deti alebo nejaky novy zivot proste ze sa uz ani jeden nechce viazat a potrebuje si obcas suchnut vyrozpravat sa a mat trochu spolocnosti...
otazne je ci to dokaze dovch mladych ludi nejako dlhsie naplnat...podla mna ne
zuzi74, tak som to napísala a vysvetlila v tom dalšom
zewa, áno, teraz mi to vyhovuje, ved nikde som nepísala, že zajtra budeme bývať spolu. Len asi mám teraz veľa voľného času a zamýšlam sa nad budúcnosťou. A možno je to preto, že kamoška sa ma spýtala, či s ním plánujem budúcnosť a ja som zostala zaskočená. Pretože ja som sa odnaučila niečo plánovať.
mozno si to tu uz aj pisala, ale fakt sa mi nechce hrabat v diskusii a tolko casu ani nemam. A ten jeho konicek sa da robit vylucne len v meste, kde zije? Nemoze ho zacat robit inde? Ja by som to mozno riesila tak, ze by som si vyhladala byvanie niekde v strede oboch miest a bol by to kompromis :D Netusim kde to byvate, takze davam len to, co mi prve napadne, neviem ci je to realne. Mate vsak uz dost rokov na to, aby ste byvali spolu...Dufam, ze ta to nejak neurazi, ale takto oddelene som zila s priatelom, ked sme mali 20 :)
Neviem preco to beriete tak, ze keby ste spolu zili, tak sa musite hned niecoho vzdat. Takto to vazne bude? Vzdy to tak je v zivote, ze clovek cosi obetuje, alebo najde kompromis, ak chce a ma snahu...vyhovorky typu - neda sa, su to najhorsie pre vztah. Vidim to len tak, ze sa obaja niecoho zrieknete....s tym, ze sa k tomu v novom meste vratite nejakym sposobom...
Okrem toho podla mna ste malo spolu...venovat sa sebe naplno len cez vikend a byvat spolu stale je rozdiel.
Dovolim si pripliest sem svoj vlastny nazor a skusenost. Myslim si, ze ak dvaja nemaju velku vacsinu zalub podobnych, tak si prestanu rozumiet.
A myslim si, ze vy si rozumiete len preto, ze ste spolu tak velmi malo.
Inak celemu tomu moc nerozumiem.
Podla mna vam to takto vyhovuje. Zit oddelene, potom sa cez vikend pomojkat a zas mat zvysny cas len pre seba a svoje zaluby. Mam kamaratku, ktora si tiez planuje zivot tak, ze nebudu zit vobec spolu a budu sa len stretavat. A deti si chce vychovat sama a on sem tam pride. Bola by si ochotna takto zit aj ty?
Slnecnica, ale to si nepisala v prvom prispevku, ze je ochotny ist do druheho mesta...len ze ste obaja velmi tvrdohlavi vzdat sa svojich bydlisk.
Kedže nejaký ten piatok ma už pozná, tak áno :-)
A vie o tom aka si aj tvoj priatel?