Píšem sem 1x a vlastne ani neviem či to sem patrí ,ale neviem na koho sa obrátiť.Vlastne chcela by som sa poradiť či niekto má podobný problém lebo už to nezvládam a kôli tomu ani nespávam.Mojím problémom sú rodičia.Mám 46 rokov super rodinu fantastického manžela proste žili by sme si v pohode keby nám život nesťažovali rodičia.Je to na dlhé písanie ale podstata je v tom že sa doteraz nevedia zmieriť s tým že som nechala vysokú školu po 1.ročníku proste aj na školu som išla preto že som mala hrozne prísnu výchovu a odísť z domu bolo pre mňa vyslobodenie.Ked videli že ani po 6 rokoch chodenia s mojím manželom nás nerozdelia vzdali to.Mám super zamestnanie manžela momentálne robí von a teším sa na seba ako puberťáci proste sme v super pohode.Ale... ked prídu naši všetko im vadí či na mojich detoch či čo ako robíme a jednoducho zakaždýn ked odídu to skončí mojím plačom.Už to psychicky nezvládam všetko riešim úpne ináč ako moji rodičia s detmi mám kamarátsky vzťah a pritom sú dospelí 20,21 všetko mi povedia čo ja som nemohla naši do mna rýpu.Napr.Ako sa mi môže 21 ročný syn zamilovať vraj najprv škola potom láska.Proste všetko riešia príkazmi a zákazmi a ja už mám toho plné zuby.Som citlivá ryba a všetko veľmi ťažko znášam.Minule mi tiež niečo vyčítali za syna/chlapcov som pritom tak vychovala že vedia žehliť piecť variť proste do blata i do kaluže majú vzor u manžela všetko robíme spolu/tak som ocovi povedala nech nechá výchovu detí na mna tak mi povedal vetu čo ma dorazila "veď ked budem chcieť sa ťa môžem aj vzdať alebo ťa vydediť.To bola asi posledná kvapka odvtedy sme už 3 zýždne nekomunikovali a jednoducho na to sa nedá zabudnúť.Manžel mi radí aby som sa nato vykašlala ved máme svoj život.Len mimochodom mám brata ten je rozvedený môže ocovi aj vynadať aj tak bude všetko ok.Prosím má niekto podobný problém? Už neviem ako ďale sú mi to rodičia ale takto dalej nevládzem,Už som sa rozhodla že neustúpim i ked mi je do plaču ked nie som s nimi v styku som kludnejšia ale trápi ma zas čo bude dalej ak by sa niečo stalo takto sa mám s nimi rozísť.Ďakujem Ďakujem.
Problémy s rodičmi
viete čo mne pomáha,keď ma mama urazí?Mám dcéru,mám priateľa a tým mám celý svet.A to mám po 40-ke.
leona presne tak je to u nás ale ja už nevládzem ja sa už normálne úprimne ani neviem s ocom porozprávať.U mňa bola tiež chémia vieš aj keby si asi bola nezamestnáná ale bola by si ing bolo by to v poriadku neviem čo by si našli potom.Ja som sa zaťala a skúsim to vydržať ale neustúpim už nie!!!Syn mi má narodeniny som zvedavá či sa ohlásia.papa,Drž sa
Musíš sa ozvať. Ja si poviem, čo si myslím, vždy sa pohádame, ale on si to asi potom na chvíľu uvedomí a je samá milota a sranda. Po nejakom čase začne zase vyrypovať. Ja ho mám v podstate rada, ale hádam sa s ním asi najviac z rodiny. Možno preto má na mňa ťažké srdce. Ja neznášam, že on uznáva iba ľudí s VŠ a veľkým majetkom, ostatní akoby boli menejcenní. On aj mama sú vysokoškoláci asi preto to tak posudzuje. Mama mi nikdy nepovedala ani slovo, že som nedokončila školu, ale on pri každej príležitosti, keď sa sťažujem (nerobím to často) mi povie, že keby som mala VŠ mohla som byť inde. Neviem kde.Asi v labáku v krachujúcej chemickej fabrike za 10000 hrubého (študovala som chémiu). Drž sa miška a povedz si ťo máš na srdci, uvidíš, že sa ti uľaví. Mne to niekedy príde ľúto aj sa rozplačem, potom si myslí, že som histerka. Strašne ma to štve, že som citlivá, keby som mala hrošiu kožu ako segra bola by som in.
Miloš M Ďakujem ti za odpoved ja som skúsila som skúsila aj rozhovor ale o nejaký čas je to tam kde to bolo.Tu nejde ani tak o názory nech ich majú ja im ich neberiem ale nech sa nestarajú do mojej výchovy detí.Ja si ich najlepšie poznám a viem sa s nimi porozprávať.Oni by najradšej všetko riešili príkazmi a zákazmi a tak to nejde.Vieš ja sa bojím povedať ocovi čo si skutočne myslím lebo to by nedopadlo dobre ale vtedy by sa mi asi uľavilo.Som nehádavý typ vo svojom živote nemám nikoho s kým by som nevyšla dokážem sa prispôsobiť aj odpustiť.Jediný životný problém sú moji rodičia.A neviem sa za 45 rokov naučiť s tým žiť.Možno som slaboch neviem .Po jednej strane sa trápim ale po druhej už neustúpim už jednoducho nevládzem ustupovať.Tak čo mám robiť?Čakať či im budem chýbať a či sa ozvú oni?ďakujem ti .Papa
leona ani nevieš ako sa mi uľavilo všetko sedí ako u nás u mna zasa brat je jednička i ked tiež nechal výšku a má firmu ale je to syn.Aj u mna otec vrta viac teraz najnovšie že ako môžem dovoliť aby sa mi syn /má 21/zamilov má sa odmilovať dokončiť školu a potom nanovo zamilovať a takéto sprostosti musím počúvať.Ako to riešiš.Ked mi toto naposledy povedal do telefonu tak som skoro skolabovala a vtedy sa môj syn vybral za starkým a pohádal sa sním,že už sa nato nemôže pozerať ako sa mama kvôli nim trápi a plače.a odvtedy už 3týždeň sme nie v kontakte.Ako bude ďalej neviem Ale tak závidím takým deťom čo môžu ísť z hocijakým problémom a vyrozprávať sa čo ja nemôžem lebo iba mi pridajú a viac zarýpu.veľmi ma to trápi a povedala som si že nikdy taká nebudem.Chlapci sa so všetkým s nami radia ešte aj čo sa sexu týka ten starší sa zaľúbil príde mami to a to sa stalo čo ty nato.Proste to čo som v detstve nemala ja chcem dať mojím deťom.A presne ako ty vravíš môžem sa aj roztrhať mám 3 maturity plus počítače v práci exelujem ale to je všetko málo .Vieš v čom je problém?Že som si nevzala inžiniera a že ja nie som riaditeľka.Možno aj potom by si niečo našiel.Môj manžel ked sme sa vzali kvôli môjmu ocovi si spravil strojnicku priemyslovku.Teraz pracuje von a presne ako ty vravíš ešte možno aj tie peniaze nám závidí nič nepochváli ale čo narobím.Ďakujem všetkým čo sa mi ozvali možno mi to dodá trochu energie ale je to ťažké.Papa a pekný večer.
Akoby si vyrozprávala môj príbeh, len stým rozdielom, že u mňa je mama v pohode, len otec vŕta. Presne ako ty, aj ja som nechala VŠ po 1 ročníku, lebo som otehotnela.Doteraz (mám 36) mi to otec nemôže zabudnúť. Márne som mu už x-krát povedala, že záleží jedine na tom, že som šťastná, a to som, on si myslí, že som si pokazila život a nič neviem.Mám perfektnú prácu, výborne zarábam, 2 šikovné zdravé deti, super manžela,o materiálnej stránke nehovorím, lebo nie je dôležitá, ale aj zabezpečená som viac ako slovenský priemer, tak nechápem čo ešte by som mala urobiť.Keď pred ním pochválim deti, manžela, prácu, tak iba odfrkne a myslí si, že si vymýšľam. Keď ideme niekde na dovolenku, alebo výlet tak má blbé poznámky, akoby nám to nedoprial. Na druhej strane počúvam stále chvály na sestru (skončila VŠ a vždy bola jeho miláčik)aj keď sa má presne tak ako ja. Ešte mám ďalšiu sestru, ktorú berie neutrálne, ani ju nechváli, ani do nej nevŕta, ale tá sa ma našťastie vždy zastane, vlastne aj mama sa ma väčšinou zastane.
miška - je mi smutno po prečítaní Tvojich riadkov. Tvoji rodičia by mali byť maximalne spokoní, že máš doma šťastnú rodinu - deti, manžela. Neviem ako často k Tebe chodia, ako často ich navštevuj Ty a ako daleko bývate od seba? Možno by bolo vhodné menej sa stýkať, pretože svoj názor už určite nezmenia.
