Je to uz 3 mesiace, co mi zomrel na rakovinu moj 12 rocny psik. Nedokazem sa s tym zmierit, odvtedy som neustale chora, neviem co dalej. Pomozte niekto
Smrt psika
Moze mi niekto vysvetlit, co to znamena nahlasit a preco?? Dakujem.
Zabehni do utulku a vyberaj . Pomozes tak sebe a tomu smutnemu, odhodenemu stvoreniu, ktoremu pochybyla laska.
Mila Marusja, je mi luto, ze si stratila svoju milovanu fenocku. Ja viem, co to je, uz som to zazila, tak si viem predstavit, ako mizerne sa citis. Uz je v nebicku a je jej dobre. Vsetko raz preboli, zelam ti, aby to bolo skoro.
Mne prave dnes odišla do večnosti ,moja milovaná fenka LInda.Čakala doslova na návrat mojej dcéry z liečenia a pokojne odišla.Neviem slovami vyjadriť,ako mi bude chybať,kto ma bude vo dvore vítať........
Lucka, mne sa stalo niečo podobné. Tiež mám sused otrávil chovnú fenku Slovenského čuvača. Volala sa Hany. Na 99% ja vieme, kto to bol, ale nedalo sa to dokázať. Síce nebola jediný hafan pobehujúci po našom dvore, ale jej smrť na veľmi zasiahla. Pretože bola, po veľmi dlhom čase, prvý živý tvor, ktorý do mňa vlial túžbu po živote. A zrazu tu nebola. V tom čase som bola v PK a keďže bol víkend, dostala som priepustku. No nahnevala ma. Už si ani nepamätám prečo, taká to bola banalita. Preto som ju poslala za trest do búdy. A keď som odchádzala, nakukla som tam. Ale spala, tak som sa rozhodla, že ju nebudem vyrušovať, že nabudúci týždeň si to všetko vynahradíme. A odišla. Za 2 dni mi môj psychiater povedal, že umrela.
Ďalšieho dali rodičia, podotýkam, že to matkin nápad, utratiť. A tvrdili mi, že ho opäť zrazilo auto, ale tentokrát to neprežil. Raz sa ma ale veterinárka spýtala, ako to zvládam, keď rodičia dali Astorka utratiť. Tvárila som sa, že tá informácia pre mňa nie nijako nová a dopovedala, že ťažko. Často sa stretávame, pretože býva dva domy od nás. V tom čase som mal ťažké depresie, ale každé ráno som sa premohla a išla ho navštíviť. Ale deň predtým nie. V duchu som sa mu ospravedlňovala, že prídem zajtra. Nasledujúci deň som sa vytrepala z postele a šla na dvor. Ale Astorka nikde. A zrazu ten šok v podobe toho klamstva. Moc som tom ale neverila, ale prijať to bolo omnoho jednoduchšie ako to, čo som predpokladala. O 3 týždne sa mi potvrdilo moje tušenie.
lucia, zial vela sviniarov chodi po tomto svete.:(
My sme mali psika NO s PP a prave pre tieto pripady sa nam ho podarilo vycvicit tak, aby nezobral ZIADNU POTRAVU OD CUDZICH LUDI ci sme, alebo nie sme v tom case v jeho pritomnosti !
je to tazka disciplina, ale dokazali sme to
a zaujimave je, ze sme to dokazali aj bez tkzv. "drastickych metod", ako je napr. uvarene vajce, alebo elektrika atd...
skratka psik zobral potravu len na povel a len od clena domacnosti !
18. augusta odisla za duhovy most moja milovana Aira..nie na starobu, nebola ani chora...ale vinou niekoho..moju zdravu, zivotaschopnu stvorrocnu nemecku dogu niekto otravil..tiez sa mi zrutil cely svet, placem dodnes, lenze tu naozaj plati len "klin sa klinom vybija", preto som si 5 dni po jej smrti priniesla domov steniatko..tiez nemecku dogu,psika..Nie je nahradou za moju Airu, ta bola len jedna, on je iny psik, ina osobnost, ale svojou pritomnostou mi tie chvile trapenia neskutocne zmiernil a zaplnil to prazdne miesto co tu po nej ostalo..teraz jej kazdy vecer venujeme tichu spomienku a zapalime sviecku a pomaly sa zmierujeme s tym, ze uz tu s nami nie je :(
Ked moja sestra musela dat jej fenku po 13 rokoch utratit, zrutil sa jej svet. Vedela som presne, co jej pomoze: druhy psik! Nechcela ani pocut, vraj neprichadza do uvahy, ona teraz nemoze, atd. S nasou veterinarkou a kamoskou sme po dlhsej diskusii sestru prehovorili, aby sme sa isli pozriet do utulka. Len pozriet!;) Sestra ani nevedela, ako sa tam ocitla. Vedela som, ze ked tam pojdeme, uz bez psa neodideme. Aj sa tak stalo. Vzali sme zase fenku. Bolo nam v podstate jedno ako vyzera, vzali sme tu, co tam najviac trpela. Sestra pravdaze ani po rokoch nezabudla na svoju prvu fenku. Ale uz o par dni mi povedala, ze sme dobre urobili. Novy psik odputa aspon trochu od smutku, vynuti si pozornost a starostlivost, takze clovek je nuteny sa mu venovat a tym padom nema tolko casu na smutok.
Tak to si neviem a ani nechcem predstavit ,ked ten moj tu nebude :(