Dobrý deň!
Veľmi by ma zaujímalo, čím je spôsobené, že sú niektorí ľudia v spoločnosti tak obľúbení a iní (ako napr. ja) vôbec... Ja si to totiž už inak, ako zlým vyžarovaním neviem vysvetliť. Či sa snažím, alebo nie, ľudia ma buď ignorujú a majú ma za vzduch (ba ani to nie, lebo bez vzduchu by sotva prežili, zato keby sa niečo stalo mne, ani si to nevšimnú), alebo majú ku mne skôr negatívny vzťah... Čo robím zle?! Už takto nemôžem žiť, nemám si s kým ani zájsť na kávu, nebyť priateľa a najbližšej rodiny som úplne sama... :( Som skôr plachá a tichá, no medzi ľuďmi sa takmer vždy usmievam a snažím sa byť milá a zdvorilá. No aj tak je efekt nulový! Pritom mám aj tichšiu a nesmelšiu spolužiačku, než som ja, a tá je medzi ľuďmi veľmi obľúbená. A ďalšia vec je, že sa mi pár ľudí priznalo, že pôsobím veľmi prísne a spočiatku sa ma báli. Pritom taká v skutočnosti nie som! Vraj nedokážu dešifrovať moju mimiku, lebo aj keď sa tvárim strápene (keď ma napr. niečo bolí alebo vnútorne zožiera), vysvetlia si to tak, že som naštvaná. Taktiež bývam často terčom kadejakých ohováračiek, preto ma má každý za zlú. Naozaj to nechápem... Či je chyba vo mne, alebo som len v spoločnosti divných ľudí...
Prečo ľudia niekoho zbožňujú a iného nenávidia?
Swallow - práveže sa musíš usmievať! Ja som ti niečo poradila - čím viac ľudí spoznáš, tým máš väčší výber.
Čím ich spoznáš menej tým menší ten výber bude - ba dokonca žiadny.
Takže skús zapadnúť keď aj nasilu, skús sa usmiať aj nasilu - spoznáš určite veľa ľudí - nemusíš s nimi hneď súhlasiť alebo sa priateliť - ty ich len potrebuješ spoznať nato, aby si si mohla vybrať.
Ako nájdeš niekoho kto je taký istý ako si ty a je sám? Nijako - je tu síce šanca ale takto budeš možno hľadať celý svoj život a ten ktorého hľadáš nemusí nikdy nájsť teba. Chápeš alebo?
Kľudne buď sama sebou a chodievaj po ulici zamračená so sklonenou hlavou, ale ver alebo nie - ten koho hľadáš bude mať tiež sklonenú hlavu a neuvidíte sa navzájom aj keby ste okolo seba prešli :)
Takžee... sa nemám usmievať, keď sa na to necítim?? :D Ja som sa nemala s bývalými spolužiačkami o čom baviť, ja som sa chcela baviť o zážitkoch, cestovaní, normálnej literatúre (nie o tej typu Twilight či Upírske denníky), filmoch, zvieratách... raz som sa pokúsila načať tému o cestovaní, a bola som umlčaná tým, že nikoho nezaujíma moje vychvaľovanie :D Takže pre nich som možno nudná... aj humor sme mali iný, to je pravda, ja som skôr na iróniu a sarkazmus, ale veľa ľuďom také niečo nesedí. Len nechápem, že tu som nevyhovovala nikomu, a na VŠ to bolo úplne iné. Asi som jednoducho divná, naučím sa s tým žiť :D
ono zalezi aj ako ten usmev vyzera :D ja co som si vsimla, ze niektori ludia sa mozu sice usmievat, ale su nudni, nezaujimavi, ked povie vtip, nik sa nesmeje a taki vacsinou davom oblubeni nebyvaju. treba hladat kamaratov s podobnou charakteristikou. a aj vseobecne oblubeni ludia inac byvaju casto osameli, takze netreba slepo zavidiet.
Poznala som jedno dievča, čo malo úžasný úsmev. Taký od srdca. Možno to mala v skutočnosti ťažké, neviem, ale tak to býva. Pracovali sme v jednej budove, neviem, ako sa volala, nikdy som sa s ňou nerozpravala, ale mala som ju veľmi rada za ten úsmev. Vždy mi vylepsila náladu. Ostatní ľudia tam buď zazerali, alebo boli falošne milí, alebo normálni , otraveni. Ale ona sa vždy usmievala. Niečo úžasné.
Rodina a priateľ mi stačili veľmi dlho, ale akosi začínam cítiť, že mi to už nestačí... Popravde, (a toto som asi mala napísať už dávnejšie, haha :D ), celú strednú to bolo so mnou strašné, mala som lepšie aj horšie obdobia, no nikdy som na tom psychicky nebola najlepšie... A musím povedať, že tie zlé obdobia boli v prevahe :( Mala som partiu kamošiek, lenže som medzi nimi mala neustále pocit, že som len piate koleso na voze. Často ma ignorovali, či už v škole, alebo keď sme boli spolu von. Vždy som sa o každej "internej" informácii z partie dozvedala posledná. Dokonca som si všimla, že keď som im rozprávala nejaký môj príbeh alebo zážitok, bavilo ich to tak 15 sekúnd a potom sa normálne drzo začali medzi sebou baviť o niečom úplne inom a nedbali pri tom na to, že ja rozprávam ďalej. V poslednom ročníku sa to už úplne pokazilo, ignorácia z ich strany sa už nedala znášať, tak som s nimi prestala chodiť von a postupne som s nimi prerušila kontakty. Potom som šla na VŠ a bola som nadšená! :) Neviem, či je to na každej škole takéto, alebo som mala len ja také šťastie, ale boli sme super kolektív. Tie vysokoškolské vzťahy mi sedia oveľa viac, než tie, ktoré si človek buduje na ZŠ alebo SŠ, sama neviem prečo... Ľudia si ma začali všímať a dokonca sa so mnou púšťali do reči, len tak! Alebo mi ponúkali svoju pomoc, aj keď som o ňu vôbec nežiadala! Pozývali ma na pivo, kávu... Ani na VŠ som nepatria medzi najobľúbenejších ľudí, no konečne som nepatrila medzi úplných outsiderov. Na takéto niečo som vôbec nebola zvyknutá, ale páčilo sa mi to. Konečne som mala pocit, že som šťastná, zrejme aj preto, že som s bývalou partiou prerušila kontakty (ony sa ešte stále občas stretávajú) No teraz som rok doma, z rodinných dôvodov som musela prerušiť štúdium a ubíja ma to tu, lebo si nemám s kým len tak, nezáväzne pokecať, či zájsť na kávu... Každí ma tu akosi automaticky neznáša. Naozaj neviem, kde robím chybu. Môj priateľ tvrdí, že sa mám na ľudí odtiaľto vykašľať, a že psychická pohoda veľmi závisí od toho, akými ľuďmi som obklopená... Jemu sa to hovorí, keď môže ísť každý deň v týždni von s inou partiou :/
Dadula56 - vieš niekomu rodina a priateľ nestačí. Čo ak sa nedokáže ten človek naozaj otvoriť ani rodine a ani priateľovi?
Ako som už napísala existujú len dvaja ľudia, ktorým som sa dokázala otvoriť ja a nebol to ani nikto z rodiny a ani priateľ.
A áno 98% vzťahov je dnes založených na výhodách a je to popravde smutné:(
lavazza11 - mám viac :P
Čarodejka:
Ja viem že sa nemusím usmievať na ľudí hollywoodskym úsmevom, no ja neviem na nich ani tak vykriviť pery do úsmevu :) ked idem po ulici..A veľakrat som počula že keď sa na ľudí aspoň trochu pousmeješ, je to jednoduchšie. Veľakrát mi aj ľudia povedali, že to práve ja vyzerám akoby som na ľudí zazerala. Možno to robím, nevidím sa, ale určite to nerobím nejak náročky! :/ ..
A neviem, máš okolo tých 23-24? :)
