Dobrý deň!
Veľmi by ma zaujímalo, čím je spôsobené, že sú niektorí ľudia v spoločnosti tak obľúbení a iní (ako napr. ja) vôbec... Ja si to totiž už inak, ako zlým vyžarovaním neviem vysvetliť. Či sa snažím, alebo nie, ľudia ma buď ignorujú a majú ma za vzduch (ba ani to nie, lebo bez vzduchu by sotva prežili, zato keby sa niečo stalo mne, ani si to nevšimnú), alebo majú ku mne skôr negatívny vzťah... Čo robím zle?! Už takto nemôžem žiť, nemám si s kým ani zájsť na kávu, nebyť priateľa a najbližšej rodiny som úplne sama... :( Som skôr plachá a tichá, no medzi ľuďmi sa takmer vždy usmievam a snažím sa byť milá a zdvorilá. No aj tak je efekt nulový! Pritom mám aj tichšiu a nesmelšiu spolužiačku, než som ja, a tá je medzi ľuďmi veľmi obľúbená. A ďalšia vec je, že sa mi pár ľudí priznalo, že pôsobím veľmi prísne a spočiatku sa ma báli. Pritom taká v skutočnosti nie som! Vraj nedokážu dešifrovať moju mimiku, lebo aj keď sa tvárim strápene (keď ma napr. niečo bolí alebo vnútorne zožiera), vysvetlia si to tak, že som naštvaná. Taktiež bývam často terčom kadejakých ohováračiek, preto ma má každý za zlú. Naozaj to nechápem... Či je chyba vo mne, alebo som len v spoločnosti divných ľudí...
Prečo ľudia niekoho zbožňujú a iného nenávidia?
Swallow:
akoby si mi hovorila z duše. Ja som na tom presne tak isto, ľudia si o mne myslia že som nejaká namyslená, a tiež veľmi často počúvam od ostatných že vyzerám prísne. A tiež taká nie som a rada by som nadviazala kontakt no som hanblivá a mám pocit že hocikedy niečo poviem, ľudia na mňa budú škaredo pozerať, tak som ticho. Asi mám aj nejaký druh sociálnej fóbie. Ale som taká ako ty, mám nízke sebavedomie, a takisto sa nemám rada. Takže sme na tom rovnako s tým rozdielom, že ja už teraz priateľa nemám, t.j. už sa vôbec nemám s kým sa stretávať. A neviem ako to mám zmeniť :(. Odkiaľ si keď smiem vedieť?
Jeden psychológ mi na základe 2 obrázkov, ktoré som načmárala, povedal, že som nespokojná sama so sebou, pripadám si škaredá a neschopná a príliš sa snažím druhým ľuďom zapáčiť, no v konečnom dôsledku ich od seba len odháňam... Vraj mám akési traumy z minulosti a mala by som popracovať na ich odhalení a vysporiadať sa s nimi pod odborným dohľadom. Odmietla som s tým, že je to blbosť (a taktiež mi bol ten ujo psychológ vrcholne nesympatický, takému niekomu by som sa nezverila ani za nič!) Asi to bola chyba, teraz cítim, že ma to v živote dosť obmedzuje. Myslíte, že sa s tým ešte dá niečo robiť a že by mi terapia mohla napraviť aj vzťahy s mojím okolím? Bojím sa totiž, že sa nebudem schopná so všetkým zdôveriť cudziemu človeku a ak aj, v konečnom dôsledku by mi to nepomohlo, len rozjatrilo staré rany
odkiaľ si? nechceš pokecať? kľudne aj na tú kávu. som z BA. koľko máš rokov hoci to nie je podstatné. ...a nie som chlap. ja len tak proste pokecať vykecať....
Swallow, 8:02 - trefa do čierneho. Ak nemáš rada samu seba v prvom rade TY, prečo by ťa mali mať radi druhí ľudia? Nemá význam byť na druhých milá a usmievať sa, ak sa ku sebe správaš ako k handre. Prijmi svoj vzhľad, to aká si (nemožná aj šikovná) a pracuj na sebe, zlepšuj sa, vychutnávaj si život.
Myslíte si, že je možné, že ostatní ľudia dokážu vycítiť čosi ako nespokojnosť so sebou samou a nízke sebavedomie, a preto sa ma stránia??
LILIII, som pozitivista az az..
ale aj tak "nezapadam"
lebo mam rovnejsie hovno, ako ti, co pozitivny nie su.
cize v tomto to nie je ;)
Musis sa viac usmievať. A nedavaj najavo že sa necitis dobre, len keby ti bolo ozaj zle.
Je to určite tými ľuďmi!
Tvoje zmýšľanie je úplne super a nikdy sa ho nevzdávaj a nemeň sa len kvôli niečomu čo ti chýba.
Možno si ešte nenatrafila na naozaj kvalitnú spoločnosť.
..ale existuje :)
Mas divne zmyslanie ,az moc negativne .... zacni pozitivne mysliet a bude dobre :)
