Pekný večer.
Som veľmi šťastná, že mám to, čo mám, ale mám veľké trápenia, ktoré prichádzajú vždy nečakane a keď prídu, tak sú veľmi silné. Môj priateľ mi v minulosti veľa klamal, bojím sa ďalších klamstiev.
A ešte k tomu máme problémy kvôli naivazanosti na jeho matku. Som z toho už pomaly zúfala, pretože som naňho príšerne naviazaná a neviem bez neho byť už takmer ani minútu.. je to dosť zvláštny pocit, hoci by som chcela mať v sebe viac slobody a menej závislosti na ňom.
Bojím sa, že sa z toho zbláznim. Ako sa s ním mám rozprávať? Akým štýlom, aby sme sa nezačali hádať? A kde by som mala začať debatu? Ďakujem. tmadark@gmail.com