Stratila som otca, ktorý ani nebol mojím otcom

Emi .
Mna teraz trapi ta vec, ze som stratila mne blizku osobu, neviem si pomoct. Neriesim ziadny vztah, bolo to cisto take ako som pisala. Viem ze niekto s tym moze mat problem, uverit tomu. Mozno aj ja by som s tym mala problem, kebyze som starsia, ale to len odhadujem.
Ale vies co je smutne ak ocakavas vztah s velkym vekovym rozdielom? To, ze zrejme ziadny rozumny chlap by si nezacal s neviem kolko mladsou. Asi by mi tu svedomie nedovolilo.
Ale tak trochu ti chapem, lebo som na tom podobne, i ked o dost mladsia a nezazila som to, co ty. Mozno to budem o niekolko rokov riesit aj ja. Nikdy nevies.

Aby to s tou školou niekto zle nepochopil, samozrejme že tá je tiež dôležitá, a veľmi :) Len som v tej vete myslela vzdelanie iného druhu.

Práveže ja si myslím, že by si si v budúcnosti mala (nevravím že teraz, ešte je fakt skoro asi) nájsť partnera staršieho, ktorý ti bude v budúcnosti ako parnerom ktorého budeš ľúbiť a všetko, tak oporou a všetkým, čo ti chýbalo zo strany otca, ktorého si nemala - a on ti to bude dávať tiež. Dúfam že si to viete predstaviť všetci a neberiete to ako niečo zvrhlé. Sama som vyrastala bez otca od 8 rokov, kedy mi zomrel a ťažko sa s tým vyrovnávala. Žiaľ, ja som sa trochu poponáhľala a nechápala to ešte vtedy a v 15tich sa s niekým takým zaplietla, kým ja som hľadala oporu a skrytého otca v ňom, on našiel dačo iné a ja som si to veľmi dlho vyčítala, plakala, nenávidela sa a všetko a teraz s odstupom času (mám 21 rokov) sa na to pozerám inak a viem, že ak niekedy niekoho budem mať, tak potrebujem chlapa staršieho, ktorého budem naozaj ľúbiť a on mňa a v ktorom budem nachádzať aj tú oporu, vyzretosť, to, že už bude mať za sebou životné skúsenosti a vidieť veci inak, proste v ňom nájdem aj to, čo by mal človek dostávať od otca. pretože cítim, že to potrebujem, chýba mi to. Ale ešte sa do toho nevrhaj, radšej sa vzdelávaj (nemyslím ani tak školu, skôr všeobecný rozhľad) a počkaj chvíľu a nerob si starosti ohľadne svojich pocitov a problémov. je to v poriadku, aj keď to nie je až také bežné a ľudia sa na to pozerajú začudovane :)

Viem, min. aspoň trochu ako sa cítiš a bohužiaľ rady ti tu môžeme dávať akékoľvek, pochopíš to až s odstupom času. Drž sa.

Deria viem ako si to myslela a viem aj to, ze si to myslela v dobrom. Vztah s generacnym rozdielom riesti mnoho ludi, cize mozno je spravne aj to, ze sme sa stretli teraz, ked ja ziaden vztah ani neriesim, nechcem. Ale podla mna by to nebolo inak ani ak by som bola strasia, preto som aj napisala, ze sa nieco take nevidi casto. Tazko to vysvetlit.

slnovrat dakujem pekne si to napisala len to este neviem spracovat, lebo mi chyba. Mozno po case

dakujem obidvom za rady.

samozrejme, ze viem, ze to nemalo so zamilovanostou nic spolocne! iba som ta vystrihala, co vsetko sa stava a mohlo by sa raz stat.
slnovrat to napisal/a velmi pekne a ja to tiez tak vidim. drz sa!

Rodina ti ostane aj ked budes mať priateľa, manžela.. k tej téme, vieš ber to tak, že si ho potrebovala, tak tu bol, pre teba, buď za to vďačná, ale čas ide ďalej, aj ty sa potrebujes posunut ďalej, on ti dal pomocnu ruku, dal ti nejakú silu na to, aby si sa mohla sama pobiť so životom, a odišiel, aby si to mohla zvládnuť sama a nelipla na ňom. Dal ti, čo ti dať mohol. Ideš ďalej...ľudia prichádzajú a odchádzajú, tak to v živote je...musíš si nájsť inú blízku dušu. Zamysli sa nad vašimi rozhovormi, určite sa snažil ti pomôcť niekam ťa posunúť ...kam ?

Je medzi nami generacny rozdiel. Vek radsej nenapisem :-) ale vobec to nemalo nic spolocne zo zamilovanostou ako takou, to by som si urcite vsimla, resp. citila .S mamou mam dobry vztah, ale chýba mi tá harmonia v rodine, "dokonala rodina" . Keď som bola mala som to tak nebrala, iba ako som prišla do puberty. Ale to mi môže byť jedno, pretože aj tak ochvilu vyrastiem a rodinu si budem zakladať ja, aj ked sa na to ešte necitim.

Hannka, ja ti rozumiem. Vyrastala si bez otca a jednoznacne ti chybal a chyba, co je pochopitelne. Vies, ono sa casto stava, ze dievcata, ktorym chybal otec, si podvedome volia zivotnych partnerov ovela starsich od seba. Je to taky syndrom potreby otca. Preto pouvazuj nad tym, dufam, ze medzi vami nevznikne milostny vztah a ze nie je o 20 rokov starsi od teba? To by nebolo moc dobre. A mozno to tak malo byt, ze musel odcestovat. Urcite spoznas chlapca, ktory ta bude lubit, aj ty jeho a uz sa nebudes citit opustena. Tohto starsieho priatela mozes mat nadalej ale daj si pozor, aby si sa do neho nezalubila.:) Chod s priatelmi von, zi, ved nemusis robit vsetko, co robia oni, ked sa na to necitis ale neuzatvaraj sa do seba, mohlo by ti to velmi uskodit. A co matka, mate dobry vztah?

pardon za pravopis. chyby, ale text som menila tolkokrat, ze uz som nevedela co pisem .