Od minulého októbra/novembra do jari tohto roku som schudla (postupne, šlo to cca 1-1,5 kg za týždeň) zo 67 kg na 51 kg. Keď už som mala 51 kg a všetko som príliš obmedzovala, veľa cvičila a šlo mi to na mozog, začala som normálne jesť. Dnes mám 52,5 kg. Problém je ten že ako som sa navykla na každé 3 hodiny na jedlo, stále na to myslím, aj keď som teraz dojedla dosýta, už mi behá rozumom kedy budem jesť zase. A ešte jedna vec, musím zjesť vždy všetko čo si naložím a niekedy dupľu (ak je to sladké) až mám pocit že idem prasknúť. Je to záchvatové prejedanie? :/ Plus cvičím a váha sa mi hýbe od 52 do 53 kg, ale bojím sa že to bude rásť, keďže sa neviem dojesť. Mám vyhľadať psychológa?
Mám 15 rokov a okolo 167 cm
Som chorá?
Vizera to tak, ze ti v zivote nieco chyba alebo si sa stretla s problemom, ktory nevies riesit, lebo ta to nikto nenaucit. Z toho dovodu si sa naviazala na jedlo a jedlo zacina byt tvoj zmysel zivota.
Kedze mas uz 15 rokov, skus si precitat knihy od Louise Hay, maju ich aj v kniznici alebo na ulozto.cz si ich moze sama stiahnut.
Pomoze ti aj psycholog, ale snas sa najst dobreho a musi ist na velmi vela sedeni. Najlepsie je ak si precitas knihy a budes sa riadit postupom, ako sa vyliecit.
Zmena musi ist hlavne od teba. Musis sa naozaj chciet zmenit, hlboko v tvojom vnutri. Najdi si nejaky ciel a dokola si ho opakuj. Napriklad: "Mam sa rada a som so sebou spokojna. Som zdrava a zdravo sa stravujem. Som stastna." hovor si to pred zrkadlom kazdy den.
dobre vie nasýtiť aj pohár čistej vody. Ale ani to ti nepomože ked stále budeš myslieť na jedlo..skús sa nejako odreagovať, niečo rob,hocijakú činnost.
Jedz potraviny s nízkym glykemickym indexom, budes dlhšie syta
A ked si dojedla a boal si sýta myslela si na dalšie jedlo s tým že si mala naňho už chuť hneď ?
K tomu záchvat. prejedaniu.. Nie to čo opisuješ to nie je ,ale pokial máš výčitky z toho kolko si zjedla tak si dávaj pozor.Skús si radšej nenaložiť tak vela aby si nemala pocit že praskneš lebo ak ti začne stupať váha (čoho sa dosť bojíš - čiže je tu strach a to nieje dobré) môžeš do toho takto vhupsnúť ani nevieš ako rýchlo a bude zle.
Nepáči sa mi čo píšeš lebo takto nejak začínala moja PPP takže bohužial neviem čo ti poradiť lebo ja som takto skončila pri Bulímii a ešte som z toho neni vonku a dlho ani nebudem.. Takže
Pokial riešiš jedlo až moc a znepríjemňuje ti to život alebo ťa nejak obmedzuje tak je na mieste vyhladať psychologa. Kludne !
Si mladá ,nenechaj si pokaziť život dietami vážením a neustálim strachom že priberieš.Nedlo sa lahko stane tvojím nepriatelom a potom je cesta späť velmi ale velmi ťažká.. To už potom nie je život ale otroctvo...
Viem čo hovorím,tiež som takto postupovala a vtedy som neverila aké jednoduché je sa takto dostať do tých sračiek ...
Neber to na lahku váhu ,držím palce
Chcem ešte dodať, že od januára nemám menštruáciu.