"mať dieťa nemá žiadne výhody akurát stojí enormné množstvo času, peňazí, energie, nervov, sebazapierania, obmedzovania..." :) to isté by sa dalo povedať o vzťahu/frajerke - že ťa stojí množstvo času, peňazí, obmedzovania, ale ten spoločne strávený čas chutí tak nejak inak, ako keď by si ho strávil síce bez obmedzení ale sám. Proste bez partnera a neskôr bez detí by to bola nuda. Ale samozrejme, že dá sa žiť na plné gule aj bez detí aj bez partnera, len to treba vedieť. A treba vedieť aj žiť na plné gule s deťmi. Dá sa to, ale nie všetci to vedia.
Nedá sa to popísať, čo to človeku dá (okrem potu a trápenia:). Tiež som deti nechcela, "prihodili" sa mi a teraz spätne som za ne neskutočne vďačná. Chvíľu mi to trvalo, ale naučila som sa vychutnať si svoje deti. Je to proste kus môjho tela (presná polovica), čo sám rozmýšľa, ja ho len usmeňujem, vediem, veľa sa od nich učím... Keby som ich nemala, asi by som sa dobrých 50-60 rokov točila v bludnom kruhu a hľadala alebo vyhýbala/utekala pred problémami, ktoré riešiť nechcem/neviem a strašne dlho zisťovala čo mi chýba. Takto ma osud dokopal do situácie, z ktorej nemôžem/nechcem/neviem utiecť a učím sa tomu, čo mi chýba a čo potrebujem zmeniť. A trvá to IBA 10 rokov a ešte 10 rokov bude. Radšej berem túto skratku, ako polstoročie :)
