Ahojte. Mám 17 rokov a neviem ako ďalej pokračovať. Mám problémy s mojim otcom.
Odmalička som s ním mala veľmi dobrý vzťah. V našej rodine to bolo akoby podelené, ja som vždy držala s otcom a môj brat s mojou mamou. Všetko bolo fajn, ale všetko sa to začalo meniť asi pred cca 2 rokmi.
Môj otec sa začal hádať s mojim bratom. Časom hádky začali byť intenzívnejšie a otec si hľadal zámienky, len aby sa s bratom mohol pohádať. Boli to vážne primitívne veci, keď mu začal dávať zaracha za to, že si ráno neurobil posteľ, keď išiel do školy a to len kvôli tomu, že nestíhal. Nestávalo sa mu to často. Boli to aj iné veci. Môj brat mal vtedy 18 rokov a myslím si, že dávať zaracha za úplne blbosti chalanovi, ktorý ma 18 rokov je trošku divné. Nevedela som vtedy brata pochopiť a tak som mu dohovárala, že nech sa ukludní a nech otcovi nerobí naprieky.
Všetko som pochopila až vtedy, keď terčom už nebol môj brat, ale ja. O brata sa akoby prestal zaujímať a teraz pre zmenu som mu vadila ja. Našiel si hocijakú zámienku, aby sa somnou mohol pohádať. Zo začiatku som moc nechodievala von, lebo som trpela depresiami (psychicky ma šikanovali na ZŠ) a tak som čas trávila doma čítaním kníh, pozeraním filmov, sedením za PC, učením a občas som vybehla von s kamarátkou. Začal mi nadávať, že nemám sedieť pri PC, ale že mám chodiť von a niekedy mi zakazoval byť na PC, vždy keď prišiel do izby a videl ma pri PC mi hneď začal nadávať, hovoril mi, že ten PC sa obmedzí a po novom zaviedol, že na PC môžem byť max. hodinu denne. Keďže som veľmi citlivá osoba, strašne som sa rozplakala. Hocijaká vec ma prináša do sĺz, ak mám niečo zakázané alebo ak je hocičím proti mne.
Za ten čas som teda nesedela moc za PC, začala som chodiť von, keďže som bola staršia, pomáhala som doma niečo porobiť, vždy čo mi povedali som spravila, môj brat nikdy nič neurobil a ja som sa mohla aj zodrať.
Onedlho otcovi zasa začalo vadiť, že som moc vonku a doma vôbec nie som. Odvtedy mi začal dávať zaracha. Vôbec mu nevadilo, že keď som sa konečne dostala z depresií mi ich zasa vytvoril on. Plakávala som doma.
Po čase som začala doma ešte viac robiť, upratovala som každý víkend. Som na dosť náročnej strednej škole a otec odomňa vyžaduje veľmi dobré známky. Cez týždeň nechodievam von, prídem zo školy, najem sa a už som v knihách. Cez víkendy veľakrát nechodím von s kamarátkami, lebo musím doma upratovať a robiť, čo si otec zmyslí. Najviac ma na tom štve, že brat si vylehuje celý víkend, školu má už skončenú, ale vždy, keď treba niečo doma urobiť sa automaticky ide za mnou. Už ma to naozaj prestáva baviť. Keď otec povie mne a bratovi, že niečo treba porobiť, automaticky to musím urobiť ja. Naozaj mám toho za ten celý týždeň dosť.
Mamina moc do toho nerýpe, lebo potom by sa s ním pohádala.
V poslednom čase môj otec hľadá zámienku, aby sa somnou mohol pohádať.
Našla som si priateľa, s ktorým som už 8 mesiacov a to mu veľmi začalo vadiť. Začal mi dávať podmienky kedy mám byť doma (a to mám 17 rokov), vyvolával hádky a vždy po každej hádke mi dal zaracha. Keď sa somnou pohádal, ja som vždy išla do izby, aby ma nevidel a aby sme sa zasa nepohádali, ale on vždy za mnou do izby išiel a vždy na mňa nakričal. Vždy chcel docieliť, aby som plakala a vždy sa mu to darilo, pretože takéto veci ma vždy dohnajú do plaču.
Asi pred 2 týždňami som prišla domov zo školy, bol pondelok a v pondelok som v škole do 15:30, čiže domov som prišla o 16:00. Naobedovala som sa, išla som do svojej izby, na 15 minút som si len ľahla, lebo ma naozaj bolela hlava. Bola som sama doma. Po chvíli prišiel domov môj otec. Pozdravil ma, všetko bolo okej. Ja som sa zavrela do svojej izby a o chvíľu za mnou prišiel s otázkou, či som nemohla vybrať riad z umývačky. Zo zúfalstva, únavy a neskutočnej bolesti hlavy som mu povedala, že som len pred chvíľkou prišla zo školy, a že sa pôjdem učiť, lebo zajtra ma čaká ťažká písomka. Toto ho neskutočne nahnevalo, začal po mne vrieskať, že on ma živí, že mi dáva peniaze, že ma šatí atď. Rozplakala som sa, musela som tú umývačku vybrať ja aj napriek tomu, že si na celý týždeň zobral dovolenku a bol doma.
Mama s otcom sa často hádajú. Môj otec jej vôbec nepomôže. Pracovnú dobu má do 15:30 a každý deň chodí domov po 18:00 a to má robotu asi 15 minút(autom) od nášho domu. Mamine to veľmi vadí a vždy mu toto dáva na oči. Otec hovorí, že má toho veľa a že si musí porobiť veci aj mimo pracovnej doby.
Cez víkendy, keď je doma nepomôže, jediné čo vie, je si zapnúť PC, hrať sa rôzne hry, dirigovať nás. Keď mu mamina povie, nech niečo urobí, automaticky ide za mnou a mne povie, aby som to urobila. On si sadne k PC a ďalej sa hrá. Pred 3 rokmi zmenil zamestnanie, takže je doma aj cez víkendy a odvtedy sa vždy cez víkend celá rodina pohádame, nebolo by víkendu, ktorý by bol kľudný.
Dnes som sa s ním opäť pohádala za to, že mi dnes ráno robil naprieky, \"zo srandy\" ma fackal a potom mi asi \"omylom\" pichol prst do oka. Mala som ho celé červené a veľmi ma to nahnevalo, spýtala som sa ho, čo to robí a nech s tym prestane. A to ho naštartovalo, začal po mne kričať, že čo si to dovoľujem. Zahlásil, že tento mesiac nedostanem vreckové, ešte ma aj schmatol za ruku a zasa začal len do mňa, aby som sa rozplakala. zasa sa mu to podarilo.
Ja by som si aj rada našla brigádu, ale všade píšu, že chcú len tých, ktorí majú dokončenú 10 ročnú školskú dochádzku a tá mne ešte neskončila,až v júli mi končí.
A aj tak, kebyže začnem chodiť robiť, môj prospech v škole sa zhorší a to by bol ďalší dôvod, prečo by mi mal dávať zaracha.
V poslednej dobe už ani nedostávam peniaze na oblečenie, stále chodím v tom istom oblečená a keď mu poviem, že nemám čo nosiť mi povie, že mám plnú skriňu vecí, pričom to nie je pravda. Nie som ako dievčatá, ktoré majú plné skrine a hovoria, že tam nič nemajú. Ja to myslím vážne. Niekedy sa aj v škole zle cítim medzi ostatnými babami. Pritom si otec hocikedy ide kúpiť značkové oblečenie a keď mu poviem, že aj ja potrebujem mi povie, že si mám na ne zarobiť.
Ja už fakt neviem čo mám robiť, som zúfalá, chodila som psychologičke a vyzerá to tak, že asi zasa začnem, lebo toto už nie je normálne!
Viem, že sa učím pre seba, ale on vôbec nevidí, že sa snažím, nosím dobré známky, nechodím skoro vôbec von, všetko mi zakazuje. Kebyže mám zlé známky, tak je oheň na streche a pritom môj brat len tak tak prechádzal so štvorkami na vysvedčení a jemu nikdy nič nepovedal.
Prosím, poraďte mi. Ďakujem.
