Mám 20 rokov.Od 14 rokov sa sebapoškodzujem rezaním a udieraním. Nikdy som nebola dosť silná s tým prestať.Chodím aj k psychiatrovi a bola som veľakrát aj na liečení. Ale stále mám tie nutkavé pocity a musím to spraviť.Neodrádzajú ma ani jazvy čo mám už skoro po celom tele.Chcela som poprosiť len o nejaké rady už od takých čo tým prešli a vedia mi poradiť ako to prekonať a prestať s tým alebo to aspoň obmedziť čo na najdlhší čas Ďakujem
Sebapoškodzovanie
Michaella 29
Mimulus
Athena_9 - napísala si to dobre. Toto sú skúsenosti, ktoré vám nenapíše nikto.
Ja som sem už chcel napísať dávno ale môj názor by zase podaktorí zosmiešnili tak...
Treba sa jednoducho odreagovať nejak ináč a treba v prvom rade zabudnúť na to, čo sa deje okolo vás a sústrediť sa len a len na seba! :)
Athena_9
ľahla som si na sedačku a tá pani, čo to robila sa ma všeličo vypytovala, hlavne z obdobia ranného detstva. Skoro som tam zaspala a v tom polospánku som si spomenula na množstvo vecí z podvedomia, ktoré si inak nepamätám. Po hodine som sa strašne rozplakala a museli sme to ukončiť (otec bol alkoholik, bil nás s maminou, schovala som sa každý večer do perináča....atď). Ale v konečnom dôsledku mi to vôbec nič nedalo, len to, že som sa vyplakala.
A vôbec si nemysli, že si škaredá, lebo máš jazvy. Ja ich mám tiež dosť a stále s tým bojujem. Spôsobujem si bolesť za viny iných a to nie je správne. Odkiaľ si?
Michaella 29
no myslim si ze ta velka laska sa mna asi netyka mam20 a este poriadny vztah za sebou neviem asi sa nikomu nepacim a moje jazvy ma vzdy drzia v tom ze som skareda takze neviem a co s tebou robili na regresnej terapii??
Athena_9
A ešte niečo. Na regresnej terapii som bola a nič moc. Nepomohlo. Ani psychológ, ani psychiater, ani reiki, ani regresná terapia.
Athena_9
Ja som trpela podobnými stavmi od 8 rokov. Teraz mám 26 a telo zjazvené. Bohužiaľ je to môj spôsob sebavyjadrenia. Našla som si však milujúceho partnera a keď je nejaký problém, stačí sa privinúť, vyplakať na ramene, buchnúť si do mužských ramien a všetko je preč. Brala som dlhé roky antidepresíva a nič mi nepomohlo, niekoľkokrát ma museli zašívať na pohotovosti, no konečne som z toho troška vonku. Myslím že liek na to je veľká LÁSKA.
p.d.
Treba pogooglovat:)
lilly121
aj ja som rozmýšlala nad regresnou terapiou alebo hypnózou ale keby som vedela kto to robí a kolko to stojí
Michaella 29
no nieco vyskusat budem musiet lebo stale si myslim ze som na to sama a presne ako tu bolo napisane si myslia ze len uputavam pozornost kiezby sa to nedozvedeli ze zas sa to zacina citim ze dlho uz nevydrzim a vzdam to uplne
p.d.
Ak ti ani lieky a ani liecenie nepomaha, tak by som vyskusal aj nieco ine, alternativne, napr. hypnozu alebo regresnu terapiu. Nieco v minulosti si nechala nevyriesene a to ta podla mna velmi zatazuje.
lilly121
ja si tým prechádzam už od desiatich, od januára som sa nerezala a teray to začalo zase zž som si myslela že som z toho vonku ale mýlila som sa. Momentálne padám zase na dno, mám problém rozlýšiť skutočnosť a sen, zase tie neprestajné myšlienkyy na smrť, že ako by mi bolo dobre...zdôverila so sa mame že zase to začína a ona mi neverí, myslí si že len pútam pozornosť...k...a načo takýto život? Prečo ma mama vôbec porodila?
