Jeden deň vyznanie lásky, na druhý deň ignorácia...

Ahojte všetci, už 48 hodín vkuse nemyslím na nič iné, iba na to čo sa to vlastne deje a prečo sa to deje. Tak ma napadlo, že sa vám tu vyrozprávam a ak sa vám to bude chcieť čítať, možno mi aj pomôžete nejakým tým názorom :)
Začiatkom tohto roka som spoznala Lukáša, celkom náhodou sme na seba narazili na ulici. Zistili sme, že od seba bývame trošku ďalej, tak sme si vymenili kontakty s tým že veď uvidíme, čo bude. Vtedy som si myslela, že si budeme možno tak dva dni písať a tým to končí, vlastne sa mi ani nejak extra nepáčil alebo tak, ale bol v pohode tak prečo sa s ním nezoznámiť. Od toho dňa sme si písali každý jeden deň. Najskôr na internete, potom sa pridali smsky, a potom sa pridali niekoľkohodinové telefonáty.. V kontakte sme boli NONSTOP, neprešiel deň bez toho aby sme spolu nepísali a nehovorili. Pretelefonovali sme celé noci, milovala som jeho hlas, vedel ma neskutočne upokojiť... Keď sa mi cez deň niečo stalo, nevedela som sa dočkať ako mu to poviem, a podobne... Videli sme sa odvtedy zopár krát, ale nikdy nie dlho, jednoducho nám to okolnosti nedovolili. Nemali sme spolu však naživo nič, len sme sa rozprávali, maximálne obíjmali. Zoznámil ma aj so svojimi kamarátmi, s ktorými raz prišiel. Obaja sme chceli viac no dávali sme tomu čas, predsalen internet a telefón je jedna vec a realita vec druhá. Nechceli sme sa nikam ponáhlať...
No a minulú stredu mi vyznal lásku. Povedal mi, že za celý svoj život bol zamilovaný len raz a teraz je to druhýkrát. Že sa cíti neskutočne šťastný, a že ma jednoducho ľúbi. Ja som nevedela čo mu na to povedať... Mám ho veľmi rada, záleží mi na ňom a v žiadnom prípade ho nechcem stratiť ale mám za sebou zlé skúsenosti a preto som veľmi opatrná. A to som mu aj povedala. Že ho mám neskutočne rada a sama som zmetená z mojich citov. Vôbec ho to neranilo ani nezaskočilo, bol totálne v pohode a povedal že to úplne chápe a že to chce čas.
Na druhý deň sme sa mali stretnúť. Nie však sami, on sa bol baviť s kamarátmi a ja som bola s kamarátkou u jej tety. Tak sme sa večer stretli... Keďže sa bol baviť, bol opití on aj jeho kamaráti. To mi nevadilo... Problém bol v tom že jeho kamaráti sa mi venovali viac ako on. Strašne ma prosil aby som prišla, že ma chce vidieť a potom sa tváril akoby ma tam náhodou stretol, akoby mu bolo úplne jedno že tam som. Bola som z toho smutná a sklamaná lebo som sa na neho tešila.. Mal vypité asi dosť, cítila som že mi je strašne vzdialený a hoci som veľmi chcela byť s ním, nedokázala som tam zostať a pozerať sa na neho v takom stave. Tak sme sa po chvíli rozlúčili a ja som odišla... Človek by čakal, že sa bude správať inak keď mi deň predtým vyznal lásku. No ale naozajstný \\\\\\\"problém\\\\\\\" ešte len prišiel...
Čakala som , že mi napíše keď príde domov a ospravedlní sa mi. Nenapísal mi však ani ten večer, ani celý nasledujúci deň. Tak som mu písala ja, ale neodpísal mi... A dnes tiež celý deň nič. Viem že dva necelé dni nie sú dlhý čas, ale keďže sme zvyknutý na nonstop kontakt, je pre mňa naozaj nepríjemné o ňom nič nevedieť. Bojím sa o neho, je mi smutno a chýba mi. Neodpisuje mi však na sms ani na nete. Nerozumiem tomu prečo... Ja som vôbec nič zlé neurobila, tak nechápem či je nahnevaný z nejakého nevysvetlitelného dôvodu alebo či sa on cíti tak blbo... Ale zas keby sa tak cítil on, asi by si to práveže chcel vyriešiť a nie ignorovať ma, nie?
Jeho kamarát mi povedal, že Lukáš hovoril že keby môže ten deň vrátiť, urobil by to všetko úplne inak.. Čo tým chcel povedať neviem, ja som to pochopila tak, že by sa asi až tak neopil a bol by so mnou. Jeho kamarát to vraj pochopil tak, že asi spoznal niekoho iného a o mňa akosi.. stratil záujem. A aj keď si to myslí len ten jeho kamarát, dostalo sa mi to do hlavy a bojím sa toho.
Som neskutočne zúfalá. NEchcem ho stratiť.. Už dlho mám pocit že mi nikto na tomto svete nerozumie a potom prišiel on a všetko zmenil. A on to cítil rovnako... Všetko bolo úžasné, a vlastne sa dokopy nič nejaké vážne nestalo preto nechápem , prečo sa toto deje... Nedokážem sa na nič sústrediť, na nič iné myslieť, neviem ako ho donútiť aby sa mi ozval a vysvetlil mi to... Nemyslím si, že by mu na mne zo dňa na deň prestalo záležať ak je pravda, že sa do mňa zaľúbil.. Tak aký môže mať dôvod, že mi toto robí?