Jeden deň vyznanie lásky, na druhý deň ignorácia...

Príspevok v téme: Jeden deň vyznanie lásky, na druhý deň ignorácia...
18Miška18

Ahojte všetci, už 48 hodín vkuse nemyslím na nič iné, iba na to čo sa to vlastne deje a prečo sa to deje. Tak ma napadlo, že sa vám tu vyrozprávam a ak sa vám to bude chcieť čítať, možno mi aj pomôžete nejakým tým názorom :)
Začiatkom tohto roka som spoznala Lukáša, celkom náhodou sme na seba narazili na ulici. Zistili sme, že od seba bývame trošku ďalej, tak sme si vymenili kontakty s tým že veď uvidíme, čo bude. Vtedy som si myslela, že si budeme možno tak dva dni písať a tým to končí, vlastne sa mi ani nejak extra nepáčil alebo tak, ale bol v pohode tak prečo sa s ním nezoznámiť. Od toho dňa sme si písali každý jeden deň. Najskôr na internete, potom sa pridali smsky, a potom sa pridali niekoľkohodinové telefonáty.. V kontakte sme boli NONSTOP, neprešiel deň bez toho aby sme spolu nepísali a nehovorili. Pretelefonovali sme celé noci, milovala som jeho hlas, vedel ma neskutočne upokojiť... Keď sa mi cez deň niečo stalo, nevedela som sa dočkať ako mu to poviem, a podobne... Videli sme sa odvtedy zopár krát, ale nikdy nie dlho, jednoducho nám to okolnosti nedovolili. Nemali sme spolu však naživo nič, len sme sa rozprávali, maximálne obíjmali. Zoznámil ma aj so svojimi kamarátmi, s ktorými raz prišiel. Obaja sme chceli viac no dávali sme tomu čas, predsalen internet a telefón je jedna vec a realita vec druhá. Nechceli sme sa nikam ponáhlať...
No a minulú stredu mi vyznal lásku. Povedal mi, že za celý svoj život bol zamilovaný len raz a teraz je to druhýkrát. Že sa cíti neskutočne šťastný, a že ma jednoducho ľúbi. Ja som nevedela čo mu na to povedať... Mám ho veľmi rada, záleží mi na ňom a v žiadnom prípade ho nechcem stratiť ale mám za sebou zlé skúsenosti a preto som veľmi opatrná. A to som mu aj povedala. Že ho mám neskutočne rada a sama som zmetená z mojich citov. Vôbec ho to neranilo ani nezaskočilo, bol totálne v pohode a povedal že to úplne chápe a že to chce čas.
Na druhý deň sme sa mali stretnúť. Nie však sami, on sa bol baviť s kamarátmi a ja som bola s kamarátkou u jej tety. Tak sme sa večer stretli... Keďže sa bol baviť, bol opití on aj jeho kamaráti. To mi nevadilo... Problém bol v tom že jeho kamaráti sa mi venovali viac ako on. Strašne ma prosil aby som prišla, že ma chce vidieť a potom sa tváril akoby ma tam náhodou stretol, akoby mu bolo úplne jedno že tam som. Bola som z toho smutná a sklamaná lebo som sa na neho tešila.. Mal vypité asi dosť, cítila som že mi je strašne vzdialený a hoci som veľmi chcela byť s ním, nedokázala som tam zostať a pozerať sa na neho v takom stave. Tak sme sa po chvíli rozlúčili a ja som odišla... Človek by čakal, že sa bude správať inak keď mi deň predtým vyznal lásku. No ale naozajstný \\\\\\\"problém\\\\\\\" ešte len prišiel...
Čakala som , že mi napíše keď príde domov a ospravedlní sa mi. Nenapísal mi však ani ten večer, ani celý nasledujúci deň. Tak som mu písala ja, ale neodpísal mi... A dnes tiež celý deň nič. Viem že dva necelé dni nie sú dlhý čas, ale keďže sme zvyknutý na nonstop kontakt, je pre mňa naozaj nepríjemné o ňom nič nevedieť. Bojím sa o neho, je mi smutno a chýba mi. Neodpisuje mi však na sms ani na nete. Nerozumiem tomu prečo... Ja som vôbec nič zlé neurobila, tak nechápem či je nahnevaný z nejakého nevysvetlitelného dôvodu alebo či sa on cíti tak blbo... Ale zas keby sa tak cítil on, asi by si to práveže chcel vyriešiť a nie ignorovať ma, nie?
Jeho kamarát mi povedal, že Lukáš hovoril že keby môže ten deň vrátiť, urobil by to všetko úplne inak.. Čo tým chcel povedať neviem, ja som to pochopila tak, že by sa asi až tak neopil a bol by so mnou. Jeho kamarát to vraj pochopil tak, že asi spoznal niekoho iného a o mňa akosi.. stratil záujem. A aj keď si to myslí len ten jeho kamarát, dostalo sa mi to do hlavy a bojím sa toho.
Som neskutočne zúfalá. NEchcem ho stratiť.. Už dlho mám pocit že mi nikto na tomto svete nerozumie a potom prišiel on a všetko zmenil. A on to cítil rovnako... Všetko bolo úžasné, a vlastne sa dokopy nič nejaké vážne nestalo preto nechápem , prečo sa toto deje... Nedokážem sa na nič sústrediť, na nič iné myslieť, neviem ako ho donútiť aby sa mi ozval a vysvetlil mi to... Nemyslím si, že by mu na mne zo dňa na deň prestalo záležať ak je pravda, že sa do mňa zaľúbil.. Tak aký môže mať dôvod, že mi toto robí?

18Miška18

Daniela, neurobila som nič o čom by som vedela... Myslím že to, že som s ním neostala dlho bolo celkom logické, keďže som sa cítila úplne odveci... A keď povedal kamarátovi že by chcel ten deň odznova a všetko by urobil inak, neznamená to, že si uvedomuje chybu on? Ale to vôbec nejde dokopy s tým ako sa správa...

Achjaj, ja viem, zbytočne riešim "čo ak" "čo keby"... To vie len on a môže aj nemusí mi to povedať... Len mi príde strašne hlúpe že by som ho mohla stratiť, už teraz mi veľmi chýba a cítim sa hrozne bezbranne, jednoducho na to nedokážem prestať myslieť ...

xdanielax

Miska, cakaj.
Napisala si mu vsetko. Netlac nanho.
Nevymyslaj si scenare, je to zbytocne.

Spravila si realne nieco zle, coho si si vedoma? Ak ano, naprav to. Ak nie, tak sa tym nezaoberaj. ZBYTOCNE sa trapis. Zivot nie je o tom, rozoberat cudzie pocity, ci sa niekto nahodou nejako neciti a ci nahodou nemam nieco urobit.

18Miška18

Aby som to uviedla na správnu mieru - naozaj si nemyslím že by sa opil kvôli tomu že som mu povedala že potrebujem čas a naozaj si ani nemyslím, že bol z toho nejaký smutný, sklamaný... my sme potom spolu ešte dosť dlho volali ako keby sa nič nestalo... on vie, že ho mám veľmi rada... bavili sme sa aj veľa do budúcnosti, čo budeme robiť, kam pôjdeme v lete... nebolo to naozaj také že by toto bolo kvôli tomu... Skôr kvôli tomu piatku, niečo sa stalo, čo som buď prehliadla alebo tomu nedala dostatočnú dôležitosť ale neho to buď zobralo, nahnevalo, čokoľvek...

Napísala som mu že neviem čo sa stalo keď sa mi neozýva, že dúfam že na mňa nie je nahnevaný a že keď príde nech sa mi určite ozve lebo sa o neho bojím a chýba mi... Tak viac už urobiť nemôžem, jedine čakať.

Alebo poprosiť kamaráta nech niečo zistí? Tam je zasa ten problém, že aj tento jeho kamarát má o mňa záujem... Preto sa o mne veľmi nebavia, lebo Lukáš má na neho za to nervy, že ma nenechá napokoji a tak...

ambrozia

Súhlasím s Agnes, nič zlé si mu nepovedala. Nepodnikaj teraz nič, keď odmieta komunikovať, uvidíš, či sa ozve.

hrac

cakal ze to citis rovnako, bol zniceny z tvojej odpovede, alkoholom chcel mozno zabudnut... Skor to vidim na to ze v ten vecer niekoho spoznal, nejaku ktora bude mat v hlave jasno a vediet co chce a nenatahovat ho zbytocne.

Agnes999

No podla mna si mu nepovedala vobec nic zle. Ze ho mas velmi rada ale v podstate potrebujes trocha casu. Keby ta skutocne lubil, tak by to akceptoval. Hoci si mu nepovedala priamo ze ho lubis, tymi slovami to bolo skoro povedane. Zas neviem co niektori chlapi cakaju, ked povedia zene prilis skoro "milujem ta" a urazia sa, ked to nepocuju hned naspat. Mali by ste sa o tom porozpravat, ze ako to on pochopil, ako si to myslela ty. Ale ked on odmieta komunikovat, tak tazko. Skus to teraz nechat tak a uvidis, ci sa ti ozve. Ak si naozaj uz nasiel inu, tak ta v skutocnosti nikdy nelubil. Ostan v kontakte s tym jeho kamosom, on sa to cosskoro dozvie co za tym je.

nirv

A čo si myslíte o tom, ked muž napíše žene cez net, že ju ľúbi, hoci sú fyzicky v kontakte len minimálne? Do akej miery sa to dá brať vážne? A pri reálnom styku je milý ale rezervovaný, čo sa týka prejavov citov.