Albertova

moja skusenost z vysetrenia minuly tyzden: velmi priatelska, dosledna, naozaj velka odbornicka. velmi siroke vedomosti, informacie ktore ma velmi obohatili a o ktorych som ani netusil aj ked vela citam. neponahla sa, venuje cloveku cas. zvazuje vsetky moznosti, informuje o cenach, upozornuje na vyhody aj nevyhody. s takym niecim som sa este nikdy nestretol. este po par dnoch mam z toho velmi dobry pocit a stale to vo mne rezonuje.
a burleska k tvojmu prispevku: mam tiez depresie plus ine zdravotne problemy, mozno tie depresie nie su take silne ako u teba, to neviem posudit. ale trvaju uz vyse 5 rokov a dost ma to obmedzuje v zivote aj v praci. neodmietla ma len mi vysvetlila ze liecba bude trvat dlho a povedala aj kolko by tie lieky stali. upozornila ma skratka na vsetky nevyhody co velmi kvitujem. lenze ja som mal uz ciastocne info o tejto liecbe od bratranca ktory sa s depresiou liecil u nej skoro tri roky. samozrejme s postupnym zlepsovanim. takze viem o com to je a ze platit tak dlho za lieky znamena tiez nejaku financnu zataz. druha vec je ze lieky od lekara ma z toho zatial nedostali a uz som na hranici invalidity. takze si hovorim, ze ked stratim robotu, asi mi usetrene peniaze za lieky nebudu na nic. a zacinam mat vazne problemy s pecenou co je pri chemickej liecbe dost bezne. preto som sa k nej nakoniec objednal a nelutujem. trocha sa bojim len toho jej odchodu do dochodku na co tu uz ludia upozornovali. ale snad ked ma vezme do terapie tak to aj dokonci.

Roman musim Ta vyviest z omylu, neviem aku mas diagnozu a ak nieco co sa da riesit Ta zobrala. Ale napr.ked jej napises ze mas depresie (a ja dost tazke) tak to jednoducho liecit nebude.
Neviem preco, ked v ponuke to ma, skratka je to narocne ochorenie a ona to vie ze sa to tazko lieci tak sa do toho ani nepusta...

vsimol som si, ze tu vznika nejaka fama ze k albertovej sa uz pomaly ani neda dostat a ze si vybera koho bude alebo nebude liecit. podla mna je toto mystifikacia. ja som sa k nej dostal uplne bez problemov a nemusel som si ani vymyslat tisic dalsich diagnoz ako tu niekto radil.jednoducho som jej napisal mail a dostal som termin. isiel som na vysetrenie a teraz sa liecim. tak neviem ze z coho to vzniklo take strasenie ale asi zas len plati ze jedna pani povedala, cize agentura JPP.

Tu niektorý robia z Albertovej len odborníka na psychické problémy ale dovolím si povedať, že je to odborníčka na slovo vzatá aj čo sa týka iných ochorení. Pre nás napríklad je to taký náš rodinný lekár ktorý vie nielen pomôcť pri chronickej chorobe ale aj poradiť keď je nejaký akútny problém. Nedivím sa vôbec že počet ľudí ktorých je ochotná vyšetriť je obmedzený. Veď kedy by to všetko stíhala? Aj ona je len normálny človek a potrebuje aj oddych. Ale aj keď sa poznáme už pekných pár rokov tak som ešte nikdy nepočula že by niekoho poslala od dverí ako tu niekto napísal. Ja myslím že má dobrý odhad a už dopredu vie či ten človek sa hodí práve na jej liečbu. Lebo u nej je to fakt troška špecifické. Je to skôr taká spolupráca pri liečbe a snažiť sa musí aj pacient. A nikto sa predsa nemôže diviť keď vidí ona nezáujem, že v takom prípade si dá spiatočku. Koľko je tu na Slovensku všelijakých slubotechien čo už do telefónu naslubujú hory doly ako že všetko určite vyliečia, stačí len prísť a položiť na stôl peniaze. Že to ona nerobí a nesľubuje je mne osobne velmi symptické. Zato v skutočnosti urobí viac než od nej človek čaká.

je sice pravda ze k albertovej nie je jednoduche sa dostat, ale nie je to zase beznadejne. je to hlavne preto ze si dava na kazdom velmi zalezat tak to u nej neni ten povestny beziaci pas ze berie jedneho za druhym. ale ked ma clovek problem ktory ho fakt trapi a nevie si s nim rady tak ona ho neposle od dveri, to zas neni pravda co tu niektori ludia pisu. a myslim ze to je skor jej plus ze neberie kazdeho doradu ale ze jej ide o to aby fakt pomohla. nie kvantita ale kvalita.

Estzer, vdaka za prispevok,aj ja uz som preladila, tyzden som nebola na fore az teraz, ked som nasla o tuto temu mi nedalo precitat. Liecim sa uz 9 mes., co tiez sama povazujem za kratku dobu.Pani Albertova mi vysvetlila, ake je dolezite nevenovat pozornost depresii a takymto foram o nich a musim uznat, ze ma pravdu, jednak to zerie vela casu, ktory sa da vyuzit inak, a dalsie, taha to cloveka k tym problemom.
Mimulus, prave na teba som si spomenula u nej, ked mi to ta psychologicka vravela - vyssie uvedene..Ale kto chce kam pomoze si tam...Ja nehovorim, ze mi je stale zle, ked to porovnam s minulym rokom, to bola katasrtofa, dnes normalne fungujem a nemam problem niekam ist a pod.Akurat ked sa zjavia 2 blbe dni, ze ma prepadnu tie hnusne stavy, tak som si sem chodila pokecat, lebo som nebola schopna nicoho ineho. Ale clovek je tvor nenasytny, neuvedomuje si iste zlepsenia, stale sleduje len zhorsenia..Pani Albertova ma intenzivne psychicky podporovala, pocas celej liecby, lebo uz som neverila nikomu nicomu predtym, akoby to nikto nechapal ako mi je a pod. Som jej zato vdacna, lebo sme vsetko spolu preberali a vzdy ma to nakoplo dalej a zacala som si uvedomovat, ze netreba si robit tazku hlavu, ked pride blby den, ze to prjde..Ale ako som uz pisala inokedy, nevzdam to a s forami som uz skoncila pre svoje vlastne dobro, toto je vynimocny prispevok. Vonku je teplo a treba si to uzit. EStzer drz sa:D

a kto tu hovori o akych tabletkach? ja som sa liecila na depresiu u psychiatra 5 rokov. a nikdy som nebola v pohode, okrem toho mi zacala blbnut pecen, praskat cievky na nohach, zacali sa mi robit podliatiny na celom tele. vyskusali na mne asi vsetky lieky a dostala som sa len uplne na dno.
a na tomto fore - ked sem raz za cas zbehnem, nikdy necitam tie zufale temy o depkach, chuti sa zabit, uzkostiach a pod. ja som si svoje uzila a tieto temy su pre mna uz navzdy tabu. vymazala som to zo zivota a jednoducho nezajem.
a tebe radim len z vlastnej skusenosti, aby si svoj zaujem otocil o 180 stupnov. lebo udrziavat pozornost na takychto temach znamena udrziavat si stale nastavenost na depku. dakujem, neprosim!
ale kazdy nech si poradi ako vie. ja pre teba plakat nebudem. a na kazdeho plati: ked sa nezmobilizujes sam, vsetko ostatne je o hovne. toto bola najlepsia albertovej rada: makaj na sebe dievca, vsetku silu mas v sebe.
ona sa nehra na zazracneho lekara. tam kde vie tam pomoze a kde musi pacient zabrat sam, tak ho nakopne. alebo vykopne, ak stale fnuka. lebo aj to som o nej pocula, ze sa s ludmi nehra. teda s takymi, ktori jednoducho nechcu zabojovat.

,,ked ti je zle, zalez niekde doma, ved niekde snad byvas. najdi si niekoho, kto ti da aspon pokoj, aj ked ta nepochopi, lebo je to tazke. a pretrp tie tazke chvile, lebo nepotrvaju vecne,,

Viem, že som to vytrhol z kontextu ale naozaj je toto riešením??? Zaľahnúť doma do postele a ,,jesť,, tabletky?

no sice som sa zaprisahala ze o depresiach uz nehlesnem, lebo za ziadnu cenu do toho nechcem znova spadnut. ale kedze som tiez bola pacientka luby albertovej, tak mozem povedat svoju skusenost: neviem ako dlho sa liecila alebo lieci amanda. ja som sa liecila skoro dva roky. vlastne bez jedneho mesiaca to boli rovne dva roky. prvy rok to bolo ako na hupacke. raz lepsie, raz horsie. ked bolo lepsie, tak som o depke nehovorila. ale ked to na mna zase spadlo, uz som videla vsetko iba cierne a prepadala som zufalstvu. vtedy som neverila, ze sa z toho dostanem. nevidela som ani tie jasnejsie dni, ktorych bolo postupne stale viac. zila som s mamou a ta do mna marne hucala, ci si neuvedomujem, ze celkove som na tom lepsie, len nech vytrvam atd. nie, nevidela som to. jednoducho ked ti je zle, vtedy ti je zle a nic ine nevnimas. a mala som aj dni, kedy som liecbu chcela definitivne prerusit. dakujem mojej mamine, ze to so mnou vydrzala, bola jediny clovek, ktory na to mal trpezlivost, vsetci ostatni ma opustili. dnes sa im uz necudujem, ale vtedy to bolo sialene.
ten druhy rok - cca po 13 mesiacoch od zaciatku liecby - som si uz aj ja uvedomila, ze radostnejsich dni je stale viac. este prisli smutne chvile, unava, spavost, depka, niekedy aj dost tazka. ale vsimla som si, ze s tym uz viem pracovat. pripadalo mi to, akoby som nad tym mala kontrolu. najskor som to vnimala ako taky experiment. lebo fakt je, ze na zaciatku depresivnych stavov so mnou nikto nepohol a najmenej ja sama. ale potom uz sa to dalo, uz som sa vedela z toho vytiahnut vlastnym usilim. neviem to popisat a hlavne ak to clovek nezazil, ani to nepochopi.
vzdy ked sa to dalo, pisala som albertovej dlhe maily. a ona mi odpisovala (zlata dusa, uzasny clovek, obetava matka tereza. pre mna poklad) a drzala ma nad hladinou. a odrazu to islo, odrazu sa zacalo rozvidnievat aj v mojom zivote.
neviem ako je na tom amanda, ale ak jej mozem radit, nevzdaj sa dievca, vydrz. pride to uvidis. len prosim ta, nepis nikomu o depke, nestazuj sa, necitaj o tom. toto ma strasne tahalo ku dnu. preto som aj napisala, ze je to tema, ktoru uz nechcem ani vidiet. len ked citam o albertovej taketo somariny od ludi, ktori nevideli ani jej palec na nohe, tak ma to troska nadvihuje zo stolicky.
amanda nechod na taketo fora, kasli na taketo temy kde sa pise o bezvychodiskovosti, kde kazdy len fnuka a stazuje sa, len vzdycha a ochka. ked ti je zle, zalez niekde doma, ved niekde snad byvas. najdi si niekoho, kto ti da aspon pokoj, aj ked ta nepochopi, lebo je to tazke. a pretrp tie tazke chvile, lebo nepotrvaju vecne. len by ma este zaujimalo, ako dlho sa u nej liecis a ci ti je stale permanentne tak zle. ak sa liecis len prvy rok, vydrz.

amanda23 - tak s týmto tak úplne nesúhlasím. Napísala si to dosť všeobecne a možno aj mňa považuješ za takého agenta ale mám otázku.
Prečo ti je stále na...... a prečo ťa tá slávna pani doktorka nevylieči alebo ti nepomôže aspoň tak aby ti nebolo na HOVNO?

Ale to iba tak :)