Laska....

Dobry den,potrebujem radu ako dalej. V praci som spoznala muza s ktorym sme si hned padli do oka a preskocila iskra.No vedela som ze je zadany a ma vztah,nieco mi akosi hovorilo ze moc mu to neklape vo vztahu stale chodil nervozny a nikdy o vztahu nechcel hovorit. Tak sme sa nejak skamaratili no az po dlhom case.. ale vzdy som citila nejake napatie ked sme okolo seba prechadazali alebo sa niekde stretli. No po nejakom case sme zorganizovali firemnu chatu a po chate sme si zacali strasne vela pisat v kuse sme pisali aj cely den nonstop bolo to nieco neuveritelne, potom sme si vysli von, a zistili sme co nas oboch samych prekvapilo a to ze mame neskutocne vela veci spolocne cez rovnake nazory, rovnaky hudobny vkus ale tie ktore nas spojili asi najviac to ze sme mali uplne rovnake myslienkove pochody v hlave... rozmyslali sme presne rovnako (vyslovovali sme rovnake slova naraz) ako ked stretnete \"spriaznenu dusu\" neda sa to opisat proste to treba zazit... je to pocit kedy clovek chodiaci po svete s jednou polovicou srdca stretne tu druhu polovicu a zrazu citi naplnenost... neslo o nejaku klasicku zamilovanost... zalubena som bola vela krat ale toto som este necitila (nezazila.. )
Aj ked on stale tvrdil ze nemoze svojej priatelke ublizit a pod. vsetko som samozrejme akceptovala a chapala... ale stretavali sme sa stale a cim viac sme boli spolu a spoznavali jeden druheho tak o to viac to bolo silnejsie a silnejsie kedze sme stale zistovali ako sa uplne vnutorne na seba podobame... takto v zivote som mala pocit vnutorneho prepojenia jedine so svojim bratom a vzdy som si vravela takeho raz chcem partnera aby som s nim bola takto prepojena ako so svojim bratom.. a to presne som pocitila pri nom! Po case veci nabrali rychly spad a po prvej puse prislo prve milovanie a pod.
A neviem ako sa to udialo ale udialo lenze stale tam bola ta priatelka ktorej sa nechcelo ublizit.... nechcel jej ublizit on a samozrejme uz duplom nie ja pretoze vedela som ze jeho to bude ranit a to som chcela ako posledne aby bol on smutny! Po kazdom krasnom premilovanom veceri som sa rano zobudila som slzami v ociach a bolestou ako to vsetko je. Potom sme si vyznali lasku... bolo to krasne tie krasne chvile su neopisatelne. Co jedine ma trapilo nikdy nehovoril o svojom vztahu nevedela som co ho trapi v tom vztahu preco to neklape proste nikdy nic nepovedal a ja som nemala odvahu sa pytat.... vravel ze chce byt so mnou ale ze to nejde len tak ale ze to velmi chce ale nevie ako to spravit aby sme boli spolu normalne..... trosku som v tom sebecky pozerala na seba a vycitala som mu to. Tolko krat som to chcela skoncit no vzdy bol on ten ktory povedal ze nedokaze bezomna byt... a ze konecne ked ma spoznal je stastny a zistil co je skutocna laska. Lenze ja som uz naozaj nemohla takto pokracovat ubijalo ma to, ponizovalo.... nakoniec som to skoncila ja.
Nechcel to povedal ze aj tak ma bude vzdy lubit a zaujimat sa o mna.
Teraz sme bez seba je stale s tou priatelkou a ja sa snazim zit dalej ( pise ako sa citi zle a nespi po nociach) no trha mi vnutro neviem ako dalej zit.... nic ma netesi, zivot stratil zmysel ale co je najhorsie je ta tazoba vnutry bolest ktora ma taha dole a fyzicky sa citim ako keby mi odchadzali cele telo.
Neviem co mam robit snazim sa zabudnut (stretavat sa s priatelmi) ale taky pocit som nikdy este nemala....
Snivaju sa mi rozne sny ktorym nechapem a neviem si ich vylozit.... bojim sa aby neobetoval stastie nas dvoch pre niekoho s kym nieje ani nebude nikdy stastny. Tie sny ako keby mi chceli povedat toto.
Proste neviem co robit....