stáva sa vám, že máte slabú chvílku a cítite, že sa o chvílu rozplačete?? čo s tým robíte?
Slzy na krajíčku...
necítim oporu u svojho chalana (už viac nie) strácam pocit, že sa mu môžem vyplakať na rameno, bo parkrát ma už sklamal v tomto...to je dôvod môjho smútku, už som to zistila
no nie vzdy je to ulava pre dusu...ked places velmi casto uz ani tu ulavu nepocitis...pocitis ju iba ked places napriklad- dvakrat za mesiac...podla mna
takže som normálna :)
vyplakat sa treba, to kazdopadne. Dokonca ja to k zivotu potrebujem :)
Niekedy sa mi ani nic zle nedeje, ani nemam dovod plakat a aj tak citim vo vnutri taky tlak a viem, ze sa vyplakat musim-len tak, preventivne. Vtedy si pustim moj "cry list"- pesnicky, ktore ma vzdy zarucene rozplacu, sadnem si v kupelni na zem (po tme), pustim si mp3 a vyplacem sa. Ak nie hned, tak na druhy den som ako znovuzrodena.
emmni, tak s tou hudbou budeš mať pravdu :) dokonca, občas mi to trošku zlepší aj europa2. moc sa možno ľutujem, sú natom aj horšie iný, ale neviem si pomôcť
vynechala som par slov , prepacte mi to... Som rozrusena ...
ale ja sa bojím plaču...vydržím veľmi dlho plakať, aj tak 45min...najhoršie je, že sa začínam cítiť, že ma škola, priateľ dusia a najradšej by som to všetko nechala tak a šla ďaleko si užívať život bez starostí.
Akurat predvcerom ma matka opat deptala a vycitala mi rozne veci/chyby.. Samozrejme musela(zneje mi to cudne - ale bolnajvyssi cas) ist do kostola.. Polku sv. omse som preplakala... Raz puknem v slabej chvili a placem-vzlykam aj pol hodiny...
Som citliva, no zatial nikto v mojom okoli akosi neprisiel.
Music is my painkiller.
Jednoducho sa vyplačem. Plač je úľava pre dušu.