Je normálne, že sa začínam strácať? Nespoznávam sám seba, stáva sa zo mňa úplný sebec, ktorý nedokáže odpúšťať. Ignorujem všetkých okolo seba a hodnoty, ktorým som veril už dávno neexistujú. Pomaly ale určite sa mením...ako keby som prestával existovať. Asi to je normálne len sa chcem vykecať, pretože ten pocit prázdna je strašný...
Prečo dokáže psychika tak veľmi ovplyvňovať život? prečo som prestal dôverovať ľuďom, prečo nedokážem mať rád, prečo už dlhší čas nespoznávam sám seba a hodnoty, ktorým som veril už pre mňa nemajú vôbec žiadny význam? Ináč pekný dník :)
Je normálne, že sa začínam strácať?
Mimulus
ktoco
vlastne pre uplnost mam 26.
ktoco
dobre. len som chcel vediet ci je to v mojom veku normalne. :) teda nevravim, ze som na tom rovnako ako ty. ale v niecom hej.
Mimulus
ešte stále...29
ktoco
Mimulus neviem ci sa ta to uz niekto pytal, ale kolko mas rokov?
Mimulus
To si myslím :))) Ale myslím, že si to napísal ako iróniu :) Ak pochopíš toto tak sa ti bude žiť o niečo ľahšie a bude sa ti ľahšie nosiť na pleciach aj ten pisoár :)))
NumLock
To je tak optimistické...
Mimulus
,,Život Ti nedáva ľudí, ktorých chceš. Dáva Ti ľudí, ktorých potrebuješ: aby Ti pomohli, aby Ťa ranili, aby Ťa milovali, aby Ťa opustili, a aby vytvorili z Teba osobu, ktorou Ti bolo súdené byť...,,
