Zdravím. Má priateľku s ktorou máme dieťa a žijeme spolu. Problém je v tom,že u nej úž dlho pretrváva neznesiteľná povaha. Neustále sa hádame kvôli maličkostiam, za každú blbosť sa uráža. To je ešte ta znesiteľnejšia časť. No najhoršie je na tom že pri hádke dokáže neskutočne urážať a vyprovokovať človeka až do zúrivosti. Kedysi dávno takáto nebola. Už viac krát som chcel rozchod s toho dôvodu že ma to neskutočne ničí ale teraz keď máme dieťa tak neviem ako reagovať. Myslím si že časom to začne ubližovať aj malému. Dohodli sme sa že sa obaja zmeníme. Ja že nebudem chodievať každý víkend s kamarátmi von a ona že zmení svoju povahu. Ja som samozrejme svoju časť dohody dodržal. Neznáša a ohovára mojich a svojich kamarátov ale z oči do oči je milá. Kopec ľudí mi dohovára že sa ani neusmieva že je stále vážna, a keď jej toto poviem tak mi odpovie že nemá sa prečo usmievať. Dalo by sa toho ešte veľa popísať čo všetko mi prekáža. My dokonca ani nemáme spoločné záujmy. Čo spravím dobre to zabudne, čo spravím zle to mám stále predhadzované na oči. Neviem ako pokračovať ďalej lebo fakt čím ďalej tým viac sa mi zhnusuje a už to v sebe nedokážem dusiť.
Zhnusuje sa mi svojou povahou..
lopatak
mám pocit, že ty jej vôbec nerozumieš, jej niečo je, a ty nevieš čo, čo by malo byť vo vzťahu automatické, ak sú dvaja ľudia spolu a sa ľúbia, tak jednoducho vycítia, čo je alebo chýba tomu druhému, chýba tu empatia, vcítenie sa do toho druhého
Stíš jej nervy - je na to hodne prírodných doplnkov, vrátane vľúdneho slova a správneho pochopenia.
Lopatak, tazko ti radit, v prvom rade by ste obaja museli velmi chciet to riesit. Aky vlastne mate vztah?Bude tam nieco viac, minimalne uz ked pises, ze si prestal chodit von s kamosmi. Bol s tym problem?Mala pocit, ze nie ste rodina?Alebo je to nazoaj pre teba neznama pricina podrazdenia?Musi tam byt nieco viac, co sa zmenilo v jej zivote, ak taka nebola predtym. Nemusis to sem pisat, to len aby si si na to sam odpovedal, co nenajdes pricinu toho stavu.
No s nediv, mna by tiez vytocilo kebyze sa ma niekto vkuse pyta co mi je, hoci hovorim ze nic. Mali by ste skusit tu manzelsku poradnu. Lezete si navzajom na nervy a ste v nejakom zacarovanom kruhu. Ak si predtym travil vsetky vikendy len s kamaratmi, nedivim sa, ze jej to vadilo. Vsak to je o com vztah.
Ona proste taká je. Je strašná nerváčka. Nehovorím že ja som bez chyby ale snažím sa. Ráno sa zobudí zo zlou náladou lebo sa jej niečo snívalo a už je celý deň taká. Niekedy je fakt super ale to málokedy, keď ja už nemám chuť s nou aj niekam ísť alebo niečo podnikať. Vždy keď ju niekam zoberiem tak to končí hádkou, lebo sa chytá maličkosti. Stále sa na niečo sťažuje že čo ostatný majú a čo mi nie. Keď sa jej spýtam čo jej je tak mi odpovie že nič ale ja vidím že jej niečo je. A keď sa jej to spýtam znovu tak zostane byť podráždená.
Povedala, že "nemá sa prečo usmievať".
Povedala ti, ze sa nema dovod usmievat. Cely problem je tam. Nie je stastna a preto sa takto sprava. Tento vonkajsi prejav je len vrchol ladovca celeho problemu. Podla mna mate vo vztahu fakt vazne problemy, o ktorych sem nepises.
Zmenila sa k horšiemu... Ale prečo?? Nie je príčinou dieťa?? Nie je za tým priateľky nejaká choroba? Nie si problémom ty sám?? Hľadaj podstatu veci a keď nájdeš, vzťahy sa môžu zlepšiť. Veď trpezlivé- jemné priateľské rozhovory, môžete hľadať pomoc v psycho poradni ( je to dobrá vec a väčšinou to veľmi pomáha ). Zober ju do kina, divadla a tak... musí vidieť, že ju miluješ nielen cez posteľ, ale v SKUTOČNOSTI. A dietatko tiež ber častejšie na ruky. A na záver ešte rada. Nehovor alebo neprikazuj jej, kde sa má usmievať a kde sa nemá.
A naco ste mali dieta? Bola hnusna uz predtym, ako ste si ho urobili. Sam si si ju vybral, od zaciatku si videl, ze nemate nijake spolocne zaujmy. A co teraz? Skor ci neskor to s nou nevydrzis, odides od nej a dieta bude od mala vyrastat v neuplnej rodine kde su nezdrave vztahy. Naco to bolo dobre?
to že sa tak správa, nie je len tak, je pravdepodobne nespokojná so životom, hovorím z vlastných skúseností, aj ja som sa tak správala, upadala som do beznádeje a zúfalstva, a výsledok bolo podobné správanie ako si popísal
