Zdravím. Má priateľku s ktorou máme dieťa a žijeme spolu. Problém je v tom,že u nej úž dlho pretrváva neznesiteľná povaha. Neustále sa hádame kvôli maličkostiam, za každú blbosť sa uráža. To je ešte ta znesiteľnejšia časť. No najhoršie je na tom že pri hádke dokáže neskutočne urážať a vyprovokovať človeka až do zúrivosti. Kedysi dávno takáto nebola. Už viac krát som chcel rozchod s toho dôvodu že ma to neskutočne ničí ale teraz keď máme dieťa tak neviem ako reagovať. Myslím si že časom to začne ubližovať aj malému. Dohodli sme sa že sa obaja zmeníme. Ja že nebudem chodievať každý víkend s kamarátmi von a ona že zmení svoju povahu. Ja som samozrejme svoju časť dohody dodržal. Neznáša a ohovára mojich a svojich kamarátov ale z oči do oči je milá. Kopec ľudí mi dohovára že sa ani neusmieva že je stále vážna, a keď jej toto poviem tak mi odpovie že nemá sa prečo usmievať. Dalo by sa toho ešte veľa popísať čo všetko mi prekáža. My dokonca ani nemáme spoločné záujmy. Čo spravím dobre to zabudne, čo spravím zle to mám stále predhadzované na oči. Neviem ako pokračovať ďalej lebo fakt čím ďalej tým viac sa mi zhnusuje a už to v sebe nedokážem dusiť.
Zhnusuje sa mi svojou povahou..
Ono najviac záleží AKÁ je to kritika, resp. čo sleduje. POkiaľ by sa jednalo o tkzv. dobrú, konštruktívnu kritiku, moja žena neznáša ani tú :-o))))
to je tá nepochopiteľnosť, medzi mužmi a ženami,,,, ono to nepochopíš, to by si musel byť žena, niektorí muži sú empatickejší, oni majú bližšie k zmýšlaniu ženy,,,,
zrejme tie maličkosti nie sú koreňom problému, to už je len impulz na to, aby dala von čo ju tlačí...
zrejme ani netušíš, čo jej je, môže to byť čokoľvek, škoda to tu rozoberať, jednak môže byť to, že necíti, že ti na nej záleží, dávaš jej to najavo? si jej oporou? môže to byť čokoľvek,,, ale keď si navzájom nerozumiete, tak si myslím nie je očom
A to nehovorím o tom že neznesie žiadnu kritiku.
Takéto odpovede sú mi na nič. Ako sa dá pochopiť aby mal človek z nepodstatnej maličkosti celý deň zlú náladu a bol podráždený. A maličkosti myslím typu idem kamarátovi a nezoberiem ju zo sebou lebo mi X krát opakovala že sa tam nudí a že sa nemá snami o čom rozprávať. Alebo mi napíše nejaká baba ktorej ani neodpíšem a ona ma hneď obviňuje z nevery a ešte ma aj presviedča že je to tak !
preto sa tak správa, lebo ju nechápeš
No len ona taká bola ešte pred dieťaťom (keď som ju spoznal bola úplne iná). Ale sľúbila že sa zmení. chvíľu to tak aj vyzeralo ale to len fakt na chvíľku. Mne to neskutočne berie energiu a trápi ma to. Ja som veselej povahy som za každú srandu ale ona ma aj dosť zmenila už som zostal taký bezduchý a veľa ma toho nebaví ako kedysi. Viac krát sme sa o tom rozprávali ale nepomohlo ona by chcela mať všetko dokonalé a všetko čo i len maličkosť jej dokážu zmeniť náladu k horšiemu. Chybu si v živote neprizná a keď aj tak jedine alibisticky alebo poukáže hneď na moje chyby. Každú hádku vie otočiť proti mne. A hlavne dokáže dokonale citovo vydierať !
predpokladam, ze takto nebola v case, ked ste spolu zacinali. Zjavne nie je stastna v zivote a nema oporu ani v tebe, kedze to skripe medzi vami. Keby bola nestastna, ale vztah by bol oka, vedel by si o jej trabloch a istotne by ste vsetko riesili spolu. Z toho co opisujes ty, mi je akosi jasne, ze nie si v tom nevinne. Rozumies? Tym ta nechcem nijak urazit, ale dolezite je aby si pochopil ze zmenit sa musite obaja. A necakaj, ze sa vsetko napravi jednym vikendom. Dolezite je sadnut si a povedat si z oci do oci co komu vadi. Skusit to ale bez vycitiek a bez vybuchov (najma teda z jej strany). Dajte na jeden vecer dieta niekomu postrazit a urobte si chvilu len pre seba. Povedzte si vsetko (aj ked to bude velmi tazke) a az budes vediet, co je za jej zmenenou povahou, budete obaja mudrejsi.
A plne súhlasím s Agnes 999. To je čo som chcela vlastne povedať, treba hľadať spôsob ako ostať, nie ako odísť...
Ak to vaše dieťatko je menšie ako 3 roky, tak to čo opisuješ, je úplne normálne a bežné pre mladých normálnych ľudí, ktorí sa možno materiálne nemajú až tak zle, ale ani najlepšie. Ak je partnerka na materskej, tak jej problémy a zlá nálada a nervozita pramení z toho. Veľmi veľa žien nedokáže byť nadšených z toho, že sa celý deň starajú o malé a domácnosť a ešte majú pri tom byť šťastné, veselé a hlavne milé. Potom si vybíjajú stres a nervozitu na svojich najbližších, na úplných blbostiach a tým najnevhodnejším spôsobom - ohováraním, urážaním sa nad vecami, čo nie sú podstatné a pod. Mať dieťa je veľmi frustrujúce pre obidve pohlavia. Potešujúca správa je, že po treťom roku života dieťaťa sa vám obom výrazne uľaví, avšak treba sa snažiť udržať vzťah na aspoň akej - takej úrovni. Je ale úplne normálne, že obaja máte chuť s tým seknúť a odísť, zutekať, že obaja ste z toho na kolaps a nemáte chuť už v podstate na nič. Ja som si prešla niečím podobným čo popisuješ. A je to dnes lepšie. Omnoho. A to sme boli s mužom na rozvod. Ale niekedy je zase lepšie odísť. Ja si myslím, že ak ťa ona nejakým drastickým spôsobom nepodrazila a nenechala v štichu, tak je to len a len tým materstvom a ty by si to mal nejako sa snažiť vydržať, ver, že tak ako sa to môže ešte zhoršiť, tak sa to môže aj zlepšiť, ale zo dňa na deň to nebude. Treba sa veľmi snažiť aby vzťah, do ktorého prišlo dieťa vydržal. Je podľa mňa naozaj mylný názor, že dieťa vzťah upevní, práve naopak - robí ho ešte krehkejším s omnoho väčšími škodami, keď skončí ako keď skončí vzťah dvoch bezdetných... Je to jednoducho záhul, ale stojí za to, to vydržať. A je ale pravda, že ona si musí sama spraviť poriadok vo svojej hlave, ty jej s tým nemáš ako pomôcť. Ona sa musí s tým všetkým sama vyrovnať, nakoľko nikto nedokáže vidieť do toho druhého. Mala by mať v rámci dňa, alebo aspoň týždňa nejakú chvíľu voľna - úplne len pre seba a možno by jej to veľmi pomohlo sa ukľudniť. Dohodnite sa nie na zmene seba, už ste dospelí, nezmeníte sa, ale na tom, ako budete relaxovať - teda jeden víkend ty a druhý nech ide ona s kamarátkami a pod. Alebo nech chodí cvičiť - vybiť zlosť vo fitku, na bycikli, pri behu, tanci čo ja viem....
Skuste sa normalne porozpravat ako dvaja dospeli rozumni ludia. Jej evidentne nieco vadi, mozno vies co, mozno nevies. Neries to formou vycitiek typu "moji kamarati povedali, ze sa nikdy neusmievas", tym jej davas najavo, ze je vadna, ze nielen tebe ale vsetkym tvojim kamosom pripada vadna. Je to len kritika a mozno v tom je najvacsi problem, ze pre nu nemas pochopenie, ze ju stale len kritizujes. Urcite robi kopu veci, ktore sa daju ocenit, udrziava byt v poriadku, stara sa o dieta, vari ti kazdy den teple jedlo a pod. Skus sa zamerat nie na to, aka je neznesitelna ale na to, co je na nej dobre. A skus tento jej stav u nej zmenit. Prestal si kazdy vikend chodit za kamaratmi, ale si pri nej aj duchom pritomny? Pomahas jej aspon v niecom, aby toho nemala tak vela? Snazis sa ju nejako potesit, kedy si jej naposledy kupil kvet? Potesia aj uplne malickosti co nic nestoja. Zober ju na vylet, venuj sa jej aj dietatu a niekde na luke jej len tak odtrhni nejaky kvet a daj jej ho. Dobre, teraz je vsade kopa snehu, tak neskor. A nenechaj sa znechutit prvym odmietnutim. Ak ma uz hodne pocuchane nervy, je mozne, ze bude reagovat podrazdene a neprijemne. Ale ak s tym neprestanes a uvidi, ze to myslis vazne, urcite roztaje. Miesto toho, aby si sa so svojimi kamosmi bavil o tom, aka je neznesitelna a ako sa nikdy neusmieva a este jej to aj oznamoval, skus jej vratit ten usmev na tvar.
