ahojte...taky smutok, sklamanie a strach ma prepadli...milovat niekoho mi pride ako velky zazrak a dar a bojim sa, ze pre mna nie je, netrapi ma to kvoli valentinovi :p ten sviatok nie je pre mna ani sviatkom, obycajny den...trapi ma to lebo citim, ze mi to velmi chyba niekomu sa tak otvorit, robit pre neho vsetko ( je mi jasne ze vsetko nie, ale vela veci)...chalanov sa hanbim a mam nizke sebavedomie, neviem ako mozem nejakeho vobec zaujat...citala som a kamarat mi to trochu potvrdil, ze chalani nie su na zachrankyne sveta :P ( myslim eko baby, ochrankyne zvierat, zastankyne slusnosti...), ale ja taka trochu som s milnym pohladom na svet a na lasku...mam utopisticku predstavu a nedokazem sa jej zbavit lebo to som ja ... chod medzi ludi radia vsetci, ale ja chodim, bud online a zoznam sa na nete no uz sa stalo a vsetci su kamarati lebo ziadna iskra tam nie je, mam teda zit svoj zivot a nechat to tak a potom to pride? inde citam, ze treba tuzit velmi a az potom to dojde...bude sa vam to zdat smiesne aj mne sa zda, ale ako mala som si velmi dlho priala, aby sa do mna zalubil jeden chlapec a aj sa :p a odvtedy si to uz pri nikom neprajem lebo sa bojim, ze nejak som to si vymodlila a ja chcem, aby ma mali radi sami od seba a nie kvoli mojej modlitbe...pride mi to ako blbost, ale vnutorne to citim a ziadne logicke argumenty mi nepomahaju...neviete mi nejako pomoct? nejaka rada? dakujem :/
Prazdno v srdci
ahojte :), dakujem za reakcie...citim sa trochu lepsie a asi mi nic lepsie nenapdne ako to nechat tak :D :p a pockat si na zazrak...mam 22 a aj ja sa rychle namotam :p...neviem ci za posledne tri roky bolo obdobie kedy by sa mi nikto vobec nepacil...robite nieco, aby ste situaciu svoju zmenili ci sa snazite neriesit?
beskyd :) ja zas poznám toľko fajn chlapcov, akurát je väčšina z nich zadaná :D
Sejla, tak to je skoro ako keby som čítala o sebe :) ešte s tým, že som asi už nejaká "vnútorne zúfalá", napriek tomu, že to nejak nepociťujem - len sa v poslednej dobe nejako príliš rýchlo namotávam. akože sa hneď namotám na niekoho, kto je len vzdialene moja "krvná skupina". ale možno sa len zvýšila koncentrácia sympaťákov v mojom okolí :D a to je najhoršie, že akonáhle sa mi niekto páči, najradšej by som sa pred ním zahrabala do myšacej diery
no wau všetky sme svojim spôsobom divné, aj ja so hanblivá čo sa týka vzťahov, normálne mám sebavedomia na rozdávanie ale keď sa mi niekto páči, mám také tendencie to nechať v platonickej rovine a myslím si, že čo by chlap ako on, mohol vidieť na MNE. Potom som šokovaná, keď prejavuje záujem, trvá mi týždne/mesiace uveriť tomu, že ma fakt chce, červenám sa, rozrušilo ma, keď sa ma dotkol a to ma ešte chcel pobozkať, no ja som utiekla. Odvtedy som ho už nestretla, aj keď on chcel. V puberte som bola zamilovaná, no keď so mnou chcel chodiť, nevedela som mu vysvetliť, prečo nemôžem:D Ďalší bol bývalý kolega a vôbec nič sa nestalo, nemali sme nikdy súkromie, nikdy ma nepozval von, možno to chcel spraviť v môj posledný deň pred odchodom, ale ja som pre istotu neprišla. Neznášam romantické reči, ale neviem zabudnúť na také obyčajné momenty, napríklad keď mi priatel povedal niečo ofenzívne a potom ma nazval idiotkou, lebo som tomu uverila:D Nechcem sa už zamilovávať, len nejak sa mi to vždy stane a neviem ako sa toho zbaviť...
sak to, ja to tiez poznam.. clovek by sa tak rad pritulil k nejakej laskavej, oddanej, neznej, prirodzenej a veselej zene ale vsade je obklopeny len zlatokopkami, umelymi a preafektovanymi slepicami, poulicnou vulgarnou luzou, stetkami a kadejakymi vyuzivacnymi mrchami, to je ako stazovat sa ze na pusti nie je voda:/
presne, suhlasim s olivienkou... napr. mne je to symopaticke :)
agni, koľko máš rokov? ja mám pocit, že som na tom dosť podobne bola tak pred 3 rokmi (teraz mám 22). nie, že by sa odvtedy niečo zásadne zmenilo :D asi okrem toho, že mám oveľa menej času sa nad tým zamýšľať, tak sa nad tým nezamýšľam a stále verím, že ono to raz príde :) ale ani nemám čas sa nejako extra s niekým zoznamovať, takže možno je aj dobre, že nemám chlapa, ešte by bol stále urazený, že nemám čas ani na neho :D
a mimochodom, toto: "ze chalani nie su na zachrankyne sveta :P ( myslim eko baby, ochrankyne zvierat, zastankyne slusnosti...)" si myslím, že nie je až tak pravda, resp. že sa to nedá takto zovšeobecniť. určite je plno chalanov, ktorý by práve takú babu chceli :)
