Nezvládnutelné víkendy,neviem si rady

Malicka ..mas pravdu a je super že si začala s tým niečo robiť a držíš sa ..nech ti to vydrží už nastálo :) Ja si zatial sama pomocť neviem,už to začína riešiť aj moja mama ,vraj si všimla že už to nieje v norme čo robí..ona mi vždy toto vyčítala ale iba tak ,medzi rečou" teraz sa o mňa zrejme už začína viac obávať .. Ja to beriem ale tak a povedala som to aj jej že ked ma raz klepne,raz napríklad odpadnem alebo čo ..vtedy možno príde ten zlom..som extremistka,vždy robím zmeny až ked som donutená...takže ťažko somnou., ALE tému som založila lebos om chela pomocť stým prežieraním a sladkým.. a celkom sa podarilo,začala som sa viac ovládať,hádam to nebude chvílkodobé takže ďakujem za reakcie baby :)

Ahoj!
No v prvom rade, prečo zakladáš tému, keď v podstate rady nepríjmaš a hlavne sa nechceš vyliečiť? Takto, 8 rokov som trpela bulímiou, 8! Od svojích 16 rokov, strašný život, chvalabohu, že táto choroba ťa stiahne tak hlboko, že sa ti zleje všetko čo sa deje do jednej hnusnej machule a skoro nič si nepamätáš. Začala som s tým kvôli rodinným problémom, proste som to nezvládla a odniesla si z toho PPP. Ale k tebe. To čo píšeš je choré, úplne každé jedno tvoje písmenko je choré, každé slovo, každá veta, ty si chorá. Vieš kde sa začína pomoc? V tvojej hlave a ak si tam neuvedomíš, že čo robíš, tak ti nepomôže ani 100 diskusií, rád, obmedzovania sa až do vyhladovania sa a následné sa prežieranie. Nepomôže ti žiaden odborník, lebo sama sebe si si nepriateľom. To čo musíš spraviť je, uvedomovať si, že to čo robíš, nie je normálne. A to ti nikto do hlavy nenatlčie. Ako som sa bála že priberiem, ten slastný pocit z prežratia sa a nakoniec to "očistenie" čo skončilo vždy v hajzli. Zosumarizujem ti to ok? Zničené vlasy, zničené zuby, chudokrvnosť, pleť hnusná, tvár napuchnutá, žalúdok roztiahnutí, trávenie nefunkčné, pohľad na seba neznesiteľný, sústredenie nulové, nervy v kýbly, náladovosť strašná, strata priateľov, rodina ma nechápala. Mesiac som čistá! Povedala som si dosť, uvedomila som si, že takto ďalej nechcem žiť, že je to psychika narušená a najprv si musím dať v PRVOM RADE dokopy hlavu. Nie som vyliečená, lenn viem, že tadiaľto cesta nejde. Zatiaľ som nepribrala ani deko, lebo ak by si náhodou nevedela, bulímiou sa nechudne, cukry sa ti rozložia v ústach a každým tvojím bulimickým záchvatom do seba napraceš neuveriteľné kvantá cukrov. Ja som po skončení s týmto pomalým zabíjaním nepribrala ani deko a to mám ešte neustále plné črevá, btw.. konečne mi trávi, jem 5x do dňa a nikdy mi nebola dievča zlaté viac sveta žiť, takže sa spamätaj, lebo sa rútiš do pekných sračiek, už si v nich až po uši, kombinácia anorexie a bulímie a že nemáš žiadny životný problém, osobný? Veď neakceptuješ samu seba, to je problém sám o sebe. . .

Hm .. čítam vaše príbehy a Cindy je super že si sa z toho dostala no ja som na tom inak,nedávam tomu nádej pretože ani neviem príčinu..v rodine je a vždy bolo všetko priam ,,dokonalé" mám skvelých rodičov.. Iné problémy nemám,často si vravím že mám uplne všetko je mi super,až na toto.. toto ma odlišuje od ostatných.. Neviem prečo som do toho padla a neviem či a ako z toho von.. či vobec chcem,lebo ked by som začala jesť normálne,tak ako píšete ..pribrala by som určite..a..mam fobiu,ked sa najem a mam ísť medzi ludí..to je niečo strašné ,bojím sa žeby ma chytila napr hnačka alebo by som potom musela ísť proste na WC ,a ešte aj to velké brucho po najedení,vždy sa cítim taká hgnusná... proste preto nejem v robote ani nikde vonku ani pri priatelovi..jedine doma sa najem,alebo jedine v kruhu rodiny.Ale vonku musím byť prázdna.Neviem čím to je ani ako sa táto fóbia vo mne vytvorila.. a Nirv.. máš 55 a je ti fajn..to máš skvelé,ja som ale teraz konečne skoro na vysnívanej 50tke a cítim sa takto krajšie.. hlavne mam zo seba fajn pocit že som schudla .keby mám zase 58 ako píše Dadula,necítila by som sa pekne a spokojne... Ja si uvedomujem že som asi nejak chorá..a ano,nechcem pribrať,čiže odborníci mi teraz nepomôžu...i ked toto obmedzovanie ma niekedy naozaj nebaví,ale neviem asi nieje cesty späť.Asi som beznádejný prípad..

Mas nieco medzi anorexiou a bulimiou, nie si ucebnicovy priklad, ale si chora. Len teraz neviem presne, ci si to vobec uvedomujes. Pretoze aj z tejto aj z predoslej temy mam z teba skor pocit, ze si myslis, ze je to len tvoj specialny sposob stravovania a jedine, co chces riesit je ako nejest sladke a schudnut este viac.
Tebe bude pomoci, az budes schopna sa na to pozriet realne, teda z toho pohladu, ze mas podvahu uz teraz, chudnut ti netreba a si chora a NAOZAJ sa z toho chces dostat a zmierit sa s normalnou vahou na tvoju vysku, co je asi tak 58 kg. Bez toho, aby si mala "bezpecne" jedla, vecne myslela, co si zjedla a kolko, co zjes zajtra a ine veci s tvojou chorobou spojene.
Ale ja to poznam - ono je to tazko sa zmierit s tym, ze teraz budes podla tvojho videnia tucibomba. Lenze si uvedom, ze toto co robis velmi skodi tvojmu telu. A to, ze teraz sa citis fyzicky dobre neznamena, ze to na telo nema efekt. To sa prejavi az v dalsich rokoch. Mala by si skutocne zacat(aspon sa snazit si uvedomit), ze toto cele je zle (nie to, ze sa prezieras cez vikend, ale cele tvoje vnimanie tela a strava) a mala by si navstivit odbornika. Aj ked si myslis, ze ti nic nove nepovie. Nechaj sa prekvapit.

Prečo do klietky:)) žužova, vsetky baby čo chcú chudnut a robia to takto násilne dietami a nejedenim, nemôžu byť úspešne, pretože nechávajú telo hladovať, potom sa najblizsie prejedia, potom majú výčitky, vygrcaju sa alebo cvičia do zblaznenia..no naco je to dobré? Je to neprirodzené a preto neudržateľné, buď si privodis doživotné problémy, budes priberat a chudnut dokola, a zabijes roky totálne neefektívne. Pretoze zdravo štíhly človek nehladuje, ale je skromnejsie porcie, neje nezdravé veci a pravidelne sa hýbe- a to úplne stačí. Taký človek ani nemá potrebu sa prejedat, pretože je nemá vlci hlad, ked vyhladne, tak sa naje primerane. Ty si ale už v štádiu ked si chuda a napriek tomu to nevidis, to je už chore, to nie je normálne chudnutie. Ja mám tiež 168, vieš, jem päťkrát denne, vážim konstantne 55. Kedysi ked som tak často nejedla, aby som ostala chuducka, tak som vážila 53. Ale stale som mala malo energie, teraz by som si to už nemohla dovoliť. Myslíš že tie dve kilá sú taký obrovský rozdiel? Nauc sa jesť. A ešte toto, aj ked som cvicila a takmer nejedla, dostala som na maximálne na 52, a ked vidím fotku z tej doby, bolo to už primálo.

Zuzova, to Ta ubezpecujem, ze sa to nenesie cely zivot, lebo tiez som mala ako studentka taketo problemy ako Ty. a bola som aj pri sebe a hrozne ma to trapilo. asi 10 rokov s mi to vlieklo. mala som vtedy konstantne 70 kg a nedalo sa toho zbavit.
myslim, ale ze problem nebol v jedle, lebo odkedy som dokoncila tu hnusnu skolu, prestahovala sa a vzala zivot do vlastnych ruk, problem s jedlom pominul. mozem jest co len chcem a nepriberam, ale je pravda, ze sa ani sa nenapchavam, lebo ma to ani nenapadne.
a odvtedy sa vyskytlo mnoho krizovych zivotnych situacii a nenapadlo ma to riesit jedlom. Raz mi omylom diagnostikovali velmi vaznu diagnozu /nador na mozgu/ - takze vtedy by sa problem s jedlom urcite prejavil, ale nie, vobec.
mozno len nie si spokojna so svojim momentalnym zivotom, problemy s rodicmi alebo tak a to riesis jedlom.

žužova......také prípady ako si ty patria do klietky na psychiatriu !

Cindy,rada by som ale je to ťažké nedokážem sa od toho odputať...aj keby som chcela,neviem ako nad jedlom nepremýšlať a netrápiť sa váhou,začalo to v puberte.Ja viem..je to určite porucha a čítala som že toto sa vraj nesie so ženou celý život ,hm

z tvojich reci a z tvojej vahy a vysky.

prosimta, venuj sa niecomu dolezitemu, nie jedlu. jedlo nie je v zivote to najdolezitejsie. raz Ti bude luto za takto premarnenymi rokmi. sustred sa na nieco ine, uvidis, ze chudnut zacnes az vtedy, ked tym nebudes posadnuta