Tak, ani neviem ako začať, nechcem sa ani veľmi rozpísať, lebo tá podstata sa potom medzi riadkami stratí. Ide o to, že po 7 rokoch zisťujem, že som s niekým, kto mi prestáva vyhovovať. Áno, láska je, láska bola, naozaj silná, úprimná, inak by sme pár rokov na diaľku nezvládli. A možno to boli zbytočné roky, lebo človek všetko zistí, až keď partneri začnú spolu žiť. A tak sa aj stalo. Škola bola jedna kapitola, ktorú sme zvládli aj od seba, teraz začína zodpovednejší život a tomu môjmu tá zodpovednosť asi chýba. Nájsť si prácu je preňho asi tabu. Je jedna vec, nemôcť si nájsť, lebo je situácia na trhu práce taká, aká je. A na druhej strane - nechcieť si nájsť. V podstate nehľadá si prácu, nebol ani na web.stránke profesia.sk. Ak mu treba potvrdenie na úrad práce, tak milými slovami "pošleš mi niečo?" "Hocičo". Minule som našla tri reálne ponuky, v rámci jeho odboru, vraj mám poslať na hocijakú, jemu to je jedno. A keď som sa ho opýtala, či by žiadnu nešiel reálne robiť, povedal že ani nie. Takto to už bude v júni takmer rok. A ja čakám, čakám. Ja som na hľadaní práce intenzívne pracovala, pošťastilo sa mi až o 4 mesiace po skončení školy. Plat nič extra, ale viem, že mi to zatiaľ stačí, na živobytie, nie som na nikom finančne závislá. Vždy lepšie, ako nerobiť nič. Poslednú dobu chodím domov z práce o 6-7 (odchádzam o 7ráno). Začal mi vykrikovať, že sa oňho nestarám, že mu nevarím, neupratujem! Pritom upratujem každý víkend kompletne, cez týždeň veľmi zriedkavo,keď si ľahnem tak aj o 7 som schopná zaspať. Ale to je jedno, že som unavená, starám sa o poriadok tak aby bolo čisto a ako je to v mojich možnostiach. Cez týždeň nechá /niekedy/ špinavý riad - umyjem za ním, len aby bolo čisto, ale nie som schopná večer o 7 urobiť luxusný poriadok ako cez víkend. Varenie - chcela som mu nosiť jedlo z práce, varia nám tam úžasne, domáce jedlo za pár drobných, tak že to nechce! Pritom všetky moje kolegyne to tak riešia. A nerobio by mi problém navariť, však tiež mám niekedy chuť na "svoje", je to normálne. No... tam, kde bývame (ešte nie byt, bohužiaľ), je len jedna platnička na chodbe, žiadna pracovná doska, či voda na blízku. Jediné čo tu varím sú cestoviny, omelety, obyčajné rýchlovky. Ja sa snažím, aby sme sa už dostali na byt, ale s jeho prístupom, no ťažko. A na záver, nie je na mne finančne závislý, lebo ho financujú rodičia a jemu to tak zrejme stačí..... Tak sa pýtam, má toto vôbec perspektívu? Celé dni iba preleží za NTB, aspoň čo si voláme, nič efektívne nerobí. A ja sa mám oňho starať tak výsostne, ako si on praje? Ja som bola prísne vychovaná a viem, že toto by moji rodičia netolerovali. A ja som bohužiaľ, nastavená asi rovnako. Zrejme nedokážem byť obetavá a starať sa aj o lenivca, hoci ho mám, priznám sa, veľmi rada, ľúbim ho. Som sklamaná, no snažím sa byť silná a rozhodnúť sa čo ďalej, aby to bolo pre oboch dobré ... (?)
Obavam sa, ze to nie je ono ...
prečo nechce robiť? :) aj ja by som to rada zistila, lebo ja takisto nemôžem pochopiť. Možno si len zvykol na takýto spôsob života, však on nikdy nemusel pracovať, ani brigádvať počas školy, peňazí mal dosť. Je to asi tým zvykom. A prelomiť zvyk je možno fakt drina. Dohovoriť rodičom - to si netrúfam, proste sú veci, ktoré by si možno mali uvedomiť aj ony sami. Keď im nevadí, že nepracuje, tak je to podľa nich asi všetko OK takto. A vedia, že nepracuje, volajú mu každý deň, ale nespomína im ani že nechodí na pohovory, nič, takže vedia, že sa neaktivizuje. Mne ked volali naši počas hľadania práce, tak reč bola len o tom, kde som bola na pohovore, kam som písala motivačný list- on ani nevie, čo to je :)
esteze na ten futbal ma energiu a cas :p
a to je tazky alebo co nechapem preco nechce robit ja makam od 13 a v pohode :}}}
tak ked si ho chces udrzat a nastartovat tak skus rodicov jeho nech mu nedavaju love a hlavne mu ty nedaj vecer ...
Redrose - kto chce, pracu si najde...A hlavne tu, kde sme, je tej prace pomerne dost. Na vyber ma, ale.... lenivost je asi silnejsia unho. Stalo sa aj to, ze ho kamosi volali na brigadku a nesiel.
a co sa nakupov tyka, tak chodime aj spolocne, raz plati on, raz ja - to je v ramci potravin, nakupov. Dnes nie je doma, siel na futbal, preto som sla sama nakupit. Ale uz aj take sa stalo, ze dosiel z futbalu a ze co nie je nakupene :)
fero:
no nevyuzivame spolocne jeho peniaze od rodicov, viac menej odkedy mam pracu snazim sa fungovat samostatne, ked som pracu nemala trosku sme tie peniaze vyuzivali spolocne, plus moje nasetrene (heh, ratala som s tym, ze po skole bude tazsie najst pracu, tak som si nieco nasetrila, aby som mala z coho zo zaciatku zit, takze mi to prve mesiace aj stacilo a potom prisla konecne praca, stabilny prijem).
Na jeho "obranu" musim povedat, ze ked ideme vecer niekam von sa najest, plati on, hoci chcem aj ja niekedy. No poslednu dobu uz tak casto von nechodime, lebo chodim neskoro z prace, takze ide on sam s kamosom.
Mna zaraza, ze chlap si nevie najst pracu, v poriadku je tazka doba, ale na take aspon robotnicke a stavebne prace stale hladaju muzov, co maju potom povedat zeny, ked uz muz si nevie najst pracu. Este ze nemate deti.
presne to som chcel napisat co tak spolocny nakup a tak :}}} ale to po 7 rokoch asi uz nieje in no :}}} chapem
