Tak, ani neviem ako začať, nechcem sa ani veľmi rozpísať, lebo tá podstata sa potom medzi riadkami stratí. Ide o to, že po 7 rokoch zisťujem, že som s niekým, kto mi prestáva vyhovovať. Áno, láska je, láska bola, naozaj silná, úprimná, inak by sme pár rokov na diaľku nezvládli. A možno to boli zbytočné roky, lebo človek všetko zistí, až keď partneri začnú spolu žiť. A tak sa aj stalo. Škola bola jedna kapitola, ktorú sme zvládli aj od seba, teraz začína zodpovednejší život a tomu môjmu tá zodpovednosť asi chýba. Nájsť si prácu je preňho asi tabu. Je jedna vec, nemôcť si nájsť, lebo je situácia na trhu práce taká, aká je. A na druhej strane - nechcieť si nájsť. V podstate nehľadá si prácu, nebol ani na web.stránke profesia.sk. Ak mu treba potvrdenie na úrad práce, tak milými slovami "pošleš mi niečo?" "Hocičo". Minule som našla tri reálne ponuky, v rámci jeho odboru, vraj mám poslať na hocijakú, jemu to je jedno. A keď som sa ho opýtala, či by žiadnu nešiel reálne robiť, povedal že ani nie. Takto to už bude v júni takmer rok. A ja čakám, čakám. Ja som na hľadaní práce intenzívne pracovala, pošťastilo sa mi až o 4 mesiace po skončení školy. Plat nič extra, ale viem, že mi to zatiaľ stačí, na živobytie, nie som na nikom finančne závislá. Vždy lepšie, ako nerobiť nič. Poslednú dobu chodím domov z práce o 6-7 (odchádzam o 7ráno). Začal mi vykrikovať, že sa oňho nestarám, že mu nevarím, neupratujem! Pritom upratujem každý víkend kompletne, cez týždeň veľmi zriedkavo,keď si ľahnem tak aj o 7 som schopná zaspať. Ale to je jedno, že som unavená, starám sa o poriadok tak aby bolo čisto a ako je to v mojich možnostiach. Cez týždeň nechá /niekedy/ špinavý riad - umyjem za ním, len aby bolo čisto, ale nie som schopná večer o 7 urobiť luxusný poriadok ako cez víkend. Varenie - chcela som mu nosiť jedlo z práce, varia nám tam úžasne, domáce jedlo za pár drobných, tak že to nechce! Pritom všetky moje kolegyne to tak riešia. A nerobio by mi problém navariť, však tiež mám niekedy chuť na "svoje", je to normálne. No... tam, kde bývame (ešte nie byt, bohužiaľ), je len jedna platnička na chodbe, žiadna pracovná doska, či voda na blízku. Jediné čo tu varím sú cestoviny, omelety, obyčajné rýchlovky. Ja sa snažím, aby sme sa už dostali na byt, ale s jeho prístupom, no ťažko. A na záver, nie je na mne finančne závislý, lebo ho financujú rodičia a jemu to tak zrejme stačí..... Tak sa pýtam, má toto vôbec perspektívu? Celé dni iba preleží za NTB, aspoň čo si voláme, nič efektívne nerobí. A ja sa mám oňho starať tak výsostne, ako si on praje? Ja som bola prísne vychovaná a viem, že toto by moji rodičia netolerovali. A ja som bohužiaľ, nastavená asi rovnako. Zrejme nedokážem byť obetavá a starať sa aj o lenivca, hoci ho mám, priznám sa, veľmi rada, ľúbim ho. Som sklamaná, no snažím sa byť silná a rozhodnúť sa čo ďalej, aby to bolo pre oboch dobré ... (?)
Obavam sa, ze to nie je ono ...
Blondula - ano, ako vravis, facebook vypisovanie s "kamoskami", sem tam ide von s kamosmi, alebo pozera sport a stavkovanie. To je jeho zivot, ktory mu "vraj" zavidim.
Lulita - no mame obaja 25 rokov, takmer.
Zaneta, rozid sa s nim a to velmi rychlo. Nielenze je to lenivec, ale este sa vyziva aj v tom, aby teba psychicky deptal. Po spravnosti by ti mal nohy bozkavat za to, ze sa este snazis, zatailco on sedi na riti. Zrejme bol vychovany v bavlnke, pecene holuby mu lietali do huby a zjavne stale lietaju. Vrchol je sediet cely den doma a nemat ani tu ochotu upratat a este na teba si otvarat papulu. Tvoj priatel mysli iba na seba a tak to aj zostane.
A s tým drhnutim bytu cez vikend prestaň. Prenechaj to jemu, veď potrebuje pohyb. Ty sa chod zrelaxovat na kávu s kamoskou, do fitka či do divadla. Veď pracujes, máš právo na oddych.
Leeela
o pravidla som sa snazila.Velakrat som mu to dohovarala, ze mi vadi ze ma takyto pristup, ze si nehlada pracu. Ze mam kopec znamych co tiez nemaju robotu, ze to viem chapat, ale nepochopim fakt, ze on ani len NECHCE HLADAT! To je rozdiel. Tiez ze ked je doma, nech aspon minimalne uprace, ze nechcem od neho az tak vela - tak sem-tam po takej konverzacii uprace, ale je toho zalostne malo. A co sa prace tyka - minule to vyostrilo az na maximum, povedal ze mu asi toto zavidim,ze nemusi robit, ked donho rypem a ze sa mozeme kludne rozist,... tak som povedala - kludne. Par dni bolo ticho, potom sa zacal ozyvat .... ale stale to nema "ciel" nikam to nevedie...
kolko mate rokov?
problem je tam, ze ho dotuju rodicia, keby prestali, musel by sa spamatat, mam kamosa takmer 40tnika dotuju ho rodicia, dlhe roky bez prace, ale kym rodicia daju, nechce sa mu menit nic
preboha,to co on robi cely den ?? sa mi ani nechce verit,ze len sedi na riti.urcite cele hodiny vysedava na nete a v horsom pripade si vypisuje s kadekym !! ked moj chlap vstaval do roboty a ja som bola doma,davala som si budik zavcasu rano,aby som mu nachystala kavicku,ranajky a aj desiatu so sebou !! ... na tvojom mieste by som sa odstahovala niekde inde,popripade s niekym inym a pokym si nenajde robotu,tak nech na spolocne byvanie zabudne !!
ked je doma, mal by nakupit atd. a teba odbremenit, ked chlap je luzer je to uz zle
Blondula
heh :D pekne si to napisala. Ten záver ma dostal :D . No veru, ako píšeš, este aj v posteli si ziada luxus. No co dodat... Clovek sa snazi, ale odtial-potial. Ak nevidim z jeho strany ziadnu snahu, tak i ta moja opadava voci nemu.
Súhlasím s nirv.
A ďalšia vec, že nie si obetavá? Moja milá, ty si až príliš obetavá! A ten leňoch si to vôbec nezaslúží. Prečo by si mala len ty variť a upratovať? Aj on tam žije, celý deň je doma, tak nech trochu priloží ruku k dielu! A ak si ani prácu nehľadá, tak je to preto, lebo mu tento full servis, čo od teba dostáva, vyhovuje. Buď stanov nejaké nové pravidlá, a teda, že si má nájsť robotu a chopiť sa nejakých domácich prác, alebo ho vykopni nech si ide kade ľahšie. Ja by som takéhoto chlapa veru pri sebe mať nemohla.
Bohužiaľ, to je jednak o výchove, jednak o povahe. Neprerobis ho.
