Uz dalej nevladzem... Mam 23rokov a pocit, ze moj zivot je uz na konci.. Mam krasnu 1,8rocnu dcerku s jednym byvalym a druhe na ceste s druhym byvalym..Otec malej na nu sere, neplati, nechodi za nou, riesime exekutora, druhy byvaly otec dietatka co cakam ma len nervuje stale, vyhrazal sa mi, nici ma psychicky, rozisiel sa so mnou no donekonecna ma obvinuje ze to je vsetko moja vina, vraj to ze som unavena z tehotenstva, ze mi je zle, ze to vsetko su len vyhovorky aby som nemusela byt s nim... Viem, ze prave deti by ma mali udrzat pri zivote, aj to tak doteraz bolo, ale zacinam mat pocit ze uz ma ani moje deti na svete neudrzia... Skoncila som ako slobodna mamicka s dvoma detmi, ktoru prave kvoli tomu odmietaju ini muzi, byvam s matkou ktorej priatel neprestajne pije, moja mala sa na nho musi kazdy den pozerat, dychat ten alkoholicky smrad, on ma este aj psoriazu, odpadavaju z neho kusky koze, po zemi je vecne vrstva chrast, ako keby sme mali doma nasnezene, mala ma hracky kolkokrat po zemi, ruckami sa dotyka zeme a potom ich dava do ustociek, nevladzem sa na to pozerat, matka s nim uz par rokov nic nema, no stale tu zije, stale do mna skace, uz nevladzem.. Ked o tom matke rozpravam, vzdy sa na mna nastve, akoby som od nej chcela az tak moc aby toho alkoholika vyhodila, nemysli na to, ze chcem pre svoje deti len to najlepsie, aby sa nemuseli na nho pozerat, aby nemuseli vyrastat pri alkoholikovi ktory ich matku (mna) vecne len uraza, chcela by som sa odstahovat no nemam s kym, sama by som to z materskej nezvladla ani keby akokolvek chcem, hladala som socialne ubytovne ale tam treba kopu potvrdeni od lekara mojho, malej, ze mozme ist do ubytovne, vyhlasenie starosty obce, ze nam to schvaluje a kopec inych sraciek.. A ubytovne su pre tych, ktori nemaju kam ist, ja domov mam ale citim sa tu ako uveznena, stale len sedim doma, nechodim von, len s malou.. Keby som aj chcela trosku sa odreagovat na kofole s kamoskou, nemozem... Pretoze matke chodieva posraty serial na vecer a potom uz je neskoro niekam ist, lebo chodi skoro spavat, aby rano bola vyspata do prace.. Ked sa tesim na vikend, ze aspon sobotu vypadnem na dve hodky, tak nemozem, lebo matka zas odide kamoske, na ktoru potom cely tyzden nadava ze viackrat tam nepojde, lebo to bolo hrozne.. Ale vzdy tam ide.. A to mi vravieva, aby som trosku aj von zacala chodit, ale kedy??? Cez tyzden nemozem, a ani cez vikend.. Doma ma to uz ubija, viem ze som v prvom rade matka, tak sa nemam co stazovat, ale tiez som len clovek a obcas potrebujem trosku "vypnut".. Nevladzem dalej.. Som len v depresiach a ked som sla psychiatrovi, povedal ze s tym nemoze nic spravit, lebo tehotnym zenam nesmie predpisat ziadne lieky, pretoze by to ublizilo plodu.. Nebavi ma uz takto zit, vlastne ani nezijem, len prezivam.. Moji bratia (2) s ktorymi u matky zijem, sa mojej malej vyhybaju ako sa len da, zavru sa v izbe a ked si mala sama otvori, tak ju surovo vyhodia a zavru sa znova.. Mala len place kvoli tomu a mne je to strasne luto.. Matka sa stazuje ze cez tyzden aj cez vikend je malo s malou, ale aby sa teda vysrala na ten serial alebo obmedzila vikendove navstevy "nenavidenej" kamosky, tak to nie.. Zo vsetkych stran pocuvam len obvinovacky, staznosti.. A pritom ja sa tak snazim, furt som s malou, pomaham matke v domacnosti ako sa len da, varim, periem, upratujem, skacem okolo malej, a ked mam moznost oddychu, je mi upreny.. Som v 4.mesiaci tehotenstva a brucho mi tvrdne ako pred porodom od tych nervov a vycerpania... Vazne mam uz pocit ze sa druheho porodu nedozijem, bud mi skolabuje zo vsetkeho srdce, alebo to ukoncim ja, lebo dalej uz fakt nevladzem.. Len placem a placem a placem, uz chcem koniec, a to co najrychlejsie.. :((((((((
Chcem zomriet
Zufala23, niekto sa ta pytal, preco si nesla na potrat. Ina ti vycitala, ze si si detmi pokazila zivot.Neviem, kto su ti ludia, ale zjavne nemaju ani zdaleka taku silu ako ty. Takychto ludi si nevsimaj,nechapu ta.Privedies na svet uz druhe dieta a som si isty, ze z nich vychovas velmi dobrych ludi a potom ti tieto sucasne problemy pridu ako malickost oproti tomu, co ziskas. Stres ti neprospieva, najlepsie by bolo, keby si si nasla ine ubytovanie, kde budes mat pokoj. Neviem, ako si na tom financne, no aj nejake lacne byvanie bude pre teba lepsie, ako to co mas teraz.Ludia ako ty nepachaju samovrazdy.Tie robia zbabelci. Ludia ako ty sa prederu problemami a caka na nich zasluzena odmena. Tvoje deti ta potrebuju a ty sa o nich urcite dobre postaras, nech ti uz zivot pripravi cokolvek. A ked pride staroba a tvoje posledne dni, budu pri tebe stat tvoje deti a ty budes vediet, ze tvoj zivot stal za to. Drzim ti palce, nech sa ti problemy konecne zacnu vyhybat.
vkoncoch, ak by si mala zaujem mozes mi napisat aj na mail levandulova111@gmail.com snad si pomozeme aspon slovami :)
ahoj vkoncoch, mne matka vzdy vravievala, ze vsetko moc prezivam, ale mam na to aj svoje dovody, na zakladnej skole ma sikanovali kvoli kuceravym vlasom, na strednej som bola nenavidena, medzi ludmi tiez niesom moc oblubena, pretoze som podla niektorych az moc blazniva.. tiez som stratila cloveka, kvoli ktoremu ma bavilo zit.. odisiel navzdy a ja mu uz nikdy nepoviem co pre mna znamena aj 3roky po jeho smrti.. bola som az priliz srdecna ku kazdemu, bola som aj taky slaboch, bala som sa ludom hovorit nie a tak som bola vyuzivana.. doma som to nikdy nemala najlasie, otec ma psychicky tyral a aj mojich bratov, tak sa s nim matka rozviedla ked nas aj parkrat udrel bez priciny.. a je toho este vela, o com by som mohla pisat.. vela veci som vzdy drzala v sebe, bolo mi blbe sa stale len stazovat, tak som to v sebe dusila, az prisli tieto stavy, kedy pre niekoho aj nepodstatna vec ma dokaze zrazit na kolena... budem ti drzat palce nech sa ti to podari vyriesit, a tiez aj ostatnym co mi tu pisali zelam len to najlepsie do zivota, moc sa mi aj ulavilo ked som o tom mohla s niekym popisat.. dakujem
ahoj zufala23,viem co prezivas,sice nemam deti ale viem o com hovoris...chcela by si mat svoj vlastny zivot,byt a pokoj od vsetkeho trapenia,ja som natom podobne,tiez neviem co dalej,zijem s rodicmi ale uz nevladzem...chcem mat svoj vlastny zivot,je to tazke,odhodlat sa a odist ked ti nikto nechce pomoct,hlavne ked som stratila niekoho pre koho som zila,je to na psychiku a to je este horsie ako nejaka choroba,myslienky 24.hodin denne,premyslat a nevidiet vychodisko,som na uplnom dne tak ako ty,tiez mam pocit beznadeje a strachu,neviem sa toho zbavit,preco musime takto trpiet..och boze
matka38 nepokazila som si zivot, nikdy som to netvrdila, pretoze tie deti za to nemozu ako to dopadlo medzi mnou a ich otcami.. a ano prvorodena bola planovana a ako som uz spomenula, nikdy nebudem lutovat ze ju mam.. len ma prestal bavit zivot tu v tomto byte.. zivot s detmi ma neprestal bavit a nelutujem ani ze cakam druhe, sice bolo neplanovane, ale ani ono za nic nemoze... viem ze vela ludi to ma omnoho tazsie, no ja nezijem ich zivot.. snazim sa zit vlastny, aj ked obxas mam pocit ze to uz psychicky nezvladam, nie kvoli detom, ale kvoli situaciam okolo mna...
Tam prespávaj som myslel u tvojej mamy.
Úprimne ti držím palce. Tiež ti veľmi neviem poradiť, ale dokážem s tebou súcitiť, pretože sám mám ťažký život (hoci v úplne niečom inom). Nech je však ako chce, určite zostaň pri svojich deťoch. Nenávidíš to tam u tvojej mamy, no tak choď s deťmi na niekoľko hodín len tak niekam von a maximálne tam prespávaj (ak to je možné, pretože takýto krok by bol značným prejavom nevďačnosti). No ale čo ti ostáva? Do pôrodu ti chýba ešte 5 mesiacov a dovtedy sa tam určite zblázniš. A na svojich bývalých kašli. Tí sa nezmenia, iba že by dostali obaja poriadnu facku od života. Niečo ti ešte na záver poviem a prosím ťa, ver mi: Ak to zvládneš, život ti to raz stopercentne vráti v dobrom. Lebo na každého z nás čaká šťastie. Možno keď sa tvoje dieťa narodí, tak si vstúpia do svedomia a zmenia sa.
Chcela si mať dieťa tak skoro? 23 a mat jedno dieta a jedno na ceste... hmmm.. pravdupovediac pokazila si si život .. ale nemala by si to vzdať aspon pre to dieťa.. myslím si že by si to mala skusit s tým sociálnym ubytovaním je okolo toho vela opletačiek ,neviem kolko to asi tak trvá všetko si vybavit ale je to určite lepšie ako sa dalšie roky trápiť. Určite sa aspon pokús vybavit si to,bude to stáť za to .. alebo si niečo prenajmi určite sa nájdu aj nejaké lacné ...
ale ak by si byvala v prenajme,nie v podnajme.Pozerala som teraz ceny,a našla som niečo a su ozaj všelijaké,napr.v Bratislave 110 eur,v Petržalke 130 eur,v Košiciach 110 eur.
tak za prve, planovali sme s priatelom aj jednym aj druhym normalnu rodinu, ja som sa aj snazila, aj sme si zohanali byt, im nic nevyhovovalo, vzdala som sa kamosiek, aj rodiny len aby som im vyhovela.. nechodila som von, ked si to oni nepriali, skakala som podla toho ako oni piskali len aby boli spokojni, a ako som dopadla? jednemu bolo prednejsie auto, tak siel za autom, a druhy sa mi vyhrazal ze mi to dieta zoberie a teraz za nou ani len nepride.. ja nemozem za to aki oni su, nemam tu schopnost rozoznat "normalneho" od nezodpovedneho alebo ako by som to nazvala.. a ja sa staram ale neni som stroj preboha, nemyslis si ze by som mohla mat pravo aj sa odreagovat?? nehovorim ze kazdy den, ale raz za tyzden na dve hodky.. a to by ti povedala kazda mamicka, ze je fajn obcas "vypnut" a nebyt zabarikadovana v dome 24hodin denne 7dni v tyzdni... ja som si nepovedala, ze donesiem mame dve decka nech sa stara... preboha ziveho, mohla som cakat, ze sa vzdy najde niekto kto chodi na taketo fora, len aby "doj*bal" tych ktori chcu len poradit, ktory sa vyziva v tom, ked niekomu moze "nalozit", ktory je tu len preto, aby nepomohol ale pridal este viac psychickej nepohody...
