Ked žena nechce dieťa ...

Ja som tiež nechcela deti a myslela som si že ich ani nikdy mať nebudem. A potom som úplne neplánovane otehotnela a mám krásneho 3-ročného synčeka a som straaašne šťastná. Ale kým som ho nepoznala, tak som po deťoch absolútne netúžila. To sa potom prelomí až tou pupočnou šnúrou.

Usb presne tak, prečo by som sa ja mala na tento svet zbytočne narodiť len preto, že nemôžem mať deti. To sa mám teraz zblázniť. Tak som si nasla iný zmysel života. No a mam krasneho synovca a to mi staci.

No2 tu je piesen pre tu tvoju stratenu existenciu..... alebo generaciu? ;)
www.youtube.com
Zena ma slobodnu volbu vybrat si ci chce deti alebo nechce.

To vsetko vyplyva z citovej historie.nie kazdy kto mal zle detstvo chlafnych rodicov nechce mat deti ale vzdy to suvisi s prezitym napr moja babka mala zle detstvo tety ju vychovavali chladno bez prejavovania citov co sa odrazilo na vztahu k detom a vnucatam.ked videla v tv plakat revat batola hovorila tak by ho zrezala.cize chce vratit to co ona prezila kto z lasky vyrasta moze prejavovat svoje city a dostane ludske teplo miluje a chce may deti.

ja mám 20 a dieťa nechcem a nikdy som ani nechcela a ešte si dokonca pamätám, že keď som mala 5 rokov tak som sa mami pýtala že či keď budem veľká či aj ja musím mať bábätko že ho nechcem. Jednoducho niektorý ludia to majú v sebe zakorenené a už sa s takýmto rozhodnutím narodili a tento svoj názor ani nikdy nezmením. Keď niekomu poviem že nikdy nechcem mať deti tak mi automaticky každý odpovie, ved to ťa prejde aj ja som takto hovorila a mám už tri. Takéto reči ma idú najviac rozčúliť pretože iba ja sama predsa viem čo myslím vážne čo nemyslím, čo chcem a čo nechcem a priatela tiež nemám a ani neplánujem mať takže to inak ani nebude. Inač proti deťom nič nemám. Je s nimi sranda.

Človek, ktorý nemá dieťa, je podľa mňa stratená existencia, zbytočne sa na tento svet narodil.

Caute, ja mam depresie, a poslednu dobu aj dost tazke, napr, ze tri dni vlastne iba lezim v posteli a na nete som nasla ze treba skusat nove veci atd. uzivat si zivot ale co som skusila to bol ohromny fail a len som bola zase neoblubena a najhorsia vo vsetkom. Moja mama je presne taka ista a z pohladu dietata vela veci pokazila veeeeela, ale z pohladu zeny pokazila vela veci, ale bolo tazke to zvladnut aspon takto kedze mi umrel tatko. Ale bojim sa, ze to nezvladnem ani tak.Nezvladnem nic,niekedy teda ani vztat z postele a to nie z lenivosti, nechce sami spat ani lezat. ale ine sa jednoducho neda. Nechcem to tomu decku urobit. Nechcem aby decko muselo byt moje decko. Priatel je uzasny, jednoznacne bude dobry otec, ale potom bude to presne take ako moja mamka aj moj otec. Otec sa so mnou rad hrabval a mama nervacila hovorila mi velmi skarede veci, ale starala sa odomacnost sama, ked som bola chora to bola mamina starost. Ja by som to zvladla este horsie

janulienka dost dobre te chápu.já sem byla v situacii skoro stejnej,s pritelem dlhe roky,on by chtel dite,samozrejme ja ne.s ním ne.nedokážu si to velmi predstavit,hrozilo mi,že sem otehotnela pred par mesicami,co sem proživala,to bylo neco strašné.stresovala som sa,nervovala som sa.zrazu sem si uvedomila,že nechci maat s ním díte,asi nikdy.nedokážu si ho predstavit ako otca svích detí.nevím,co dál.síce sem našťestí neostala tehotna,ale také si nedokážu predstavit,že bych nekdy s ním otehotnela.ja nechci díte s nikým a toboz ne s ním.máme na to vela problemu.docela te chápu!!
proč si si to díte nechávala ?:(mela si radeji užít tabletku PO,když se to stalo,a co na tom,že máte dvoch knazu?nemusel o tem nikto vedet.

Dobrý deň, som v 7. mesiaci tehotenstva a nemám radosť z toho, že čakám dieťa. Otehotnela som neplánovane, s priateľom sa poznáme skoro 3 roky, on je aj možno rodinný typ a má radosť že čakám chlapca, ale ja si neviem ani predstaviť, že sa budem starať o dieťa, variť obed každý deň, upratovať po malom, kojiť ho...atď ale najhoršie je, že cítim, že ho nechcem. Na potrat som nešla kôli mojej rodine, máme v nej dvoch katolíckych kňazov, na adopciu ho tiež nechcem dať z rovnakého dôvodu. Chceli sme mať s partnerom dieťa asi pred rokom, keď som bola šťastná a zrazu prišla situácia od ktorej už nie som ani šťastná a keď som zistila že som tehotná tak sa mi zrútil svet. Neviem sa už ani usmiať, stále sa trápim a plačem. Vie mi niekto poradiť?

Patrim tiez k zenam, ktore po detoch momentalne netuzia. Hovorim preto momentalne,lebo predtym som aj chcela, ale... Vzdy ma vytacali kamosky co dookola vesaju na fb fotky deciek, citaty o tom,ake najkrajsie je mat deti..Nikdy som nejak extra po detoch netuzila,ale nasla som si priatela,ktory ano a s ktorym sice boli niektore veci tazke a vztah sa nam rozpadol ale co sa tyka starostlivosti o mna, vztahu ku mne bolo to perfektne. Tak si predstavujem otca mojich deti, manzela, nemala som problem s predstavou mat s nim deti. Teraz mam ineho priatela s ktorym su zas niektore veci lepsie ale deti s nim mat si velmi predstavit neviem. Nemam pocit, ze by sa dokazal oddat mne a detom, ze by som v nom mala oporu, mat s nim deti by ma stalo vela psychickeho usilia a obety :( A tiez nechcem prist o karieru, samostatnost, peniaze a chodit miesto toho na nasprostaste detske predstavenia, len varit a rozoberat s dalsimi mamickami ako casto ich decka serinkaju, setrit... Pri predoslom priatelovi by som kludne vymenila karieru za rodinu. Ale pri tom terajsom si proste neviem predstavit ze by mi v takych casoch bol oporou nech sa z tych plienok nezblaznim a postaral sa o nas aj financne tak aby nam nic nechybalo. Peniaze mu sice nechybaju ale radsej ich mina na ine veci a riesit hadky o rodinne financie je to posledne na co mam chut. Keby som citila nejaku strasnu potrebu mat deti tak sa s nim asi aj rozidem ale necitim...