Ked žena nechce dieťa ...

ja zase chcem rodinu, a rodina znamena aj deti. Pred par rokmi som bola nazoru ze deti nikdy nechcem. Nemala som k nim vztah a stale nemam. Stale si neviem predtsavit seba starat sa o dieta a robit vsetky tie detinske veci co mi momentalne v mojom dospelom svete pridu ako brutalna strata casu. Verim ale ze s narodenim mojho vlastneho sa to zmeni. Ved k cudzim vztah mat nemusim :D Co ma ale trapi bude financna zavislost kym sa vratim spat do prace. Nie som karieristka, nesplham sa vysoko, ale mam rada svoje financie a aj pracu. Nechcem sediet doma. Pracujem v IT kde sa vsekto rychlo vyvija a o 2-3 roky budu moje zrucnosti a vedomosti pravdepodobne zastarane, takze sa trochu obavam toho navratu.

ženy čoraz viac túžia viac po kariére...preto odsúvajú deti na druhú koľaj veľmi dlho...

Každá žena a každý chlap by mal mať aspoň jedno bambino. Prečo by mala žena kočíkovať cudzie deti? To je čo za móda?:-) Prečo by mal človek rozmýšľať stále len nad tým, čo je zlé? Však dobre, to predtým nedopadlo dobre, spamätali sme sa, pobrali sme Xa.ax a ideme ďalej, aj keď to znovu nedopadne dobre. S deťmi je aspoň nejaká sranda. Ja tetkyne deti kočíkovať nebudem, nech si trhne.

ja napr..ako pise tu weruna je pekne mat synovca ale ze som na mojho muza tak zvyknuta ze z jednej strany chcem dieta ale stale ma nieco brzdi k tomu nemam rada deti neviem ci by som dokazala s neho vychovat slusneho cloveka atd..

Trepať hlúposti o tom, že je stratená existencia ten, ktorý deti nemá, môže len fakt poriadny blbec. Iste by sa to bolestivo dotklo párov, ktoré sa o deti snažia, ale nemôžu ich mať. Je to slobodná voľba všetkých, či a kedy deti mať budú. Ja som niekoľko rokov vydatá, deti som nikdy neplánovala a nechcem ich ani teraz, aj keď už mám po tridsiatke. Teším sa z neterí a synovcov, ale sama kočíkovať netúžim.

Weruna

je to tvoja osobná skúsenosť okay ... ale ja tomu neverím, žiadne dieťa ťa nemôže naučiť byť tým čím prirodzene nie si, skrátka tomu neverím ..

mohlo to byť u teba niečo celkom iné ako to čo cítim ja,vôbec to nemusí byť to isté aj keď to navonok tak vnímaš možno .. podstatné je že sa cítiš dobre a si happy nie? :)

aj moj manzel je silna osobnost, ale aj ked som sa pri nom citila ako dievcatko, ktore potrebuje ochranu, syncek ma naucil byt aj silnou a samostatnou. a jeho neha a smajchlovanie je take uzasne, ze si uz zivot bez toho neviem predstavit.
nenapisala som ze som predtym nemala rada deti, jasne ze ano, aj som sa s nimi rada hrala, pacili sa mi, ale ja som dieta urcite a rozhodne mat nechcela. tak som to citila a v kazdej debate na tuto temu som bola kategoricky proti materstvu. a stal sa opak...

zaujímavé ..

no ja myslím že mám k nim dobrý vzťah, zbožňujem napr.kamoškinho synčeka i dcérku, ale napriek tomu mi chýba tá prirodzená túžba po nich ..

.. možno je to tým že ja som sa vždy v každom veku upínala na muža ako na niečo čo ma ochraňuje - to platí do dnešného dňa, milovala som silných a dominantných mužov vo vnútri s citlivou povahou .. ako keby som niekde vo vnútri stále ostávala tým dievčatkom ktoré sa cíti bezpečne a príjemne iba po boku muža,aj k vlastnému otcovi som mala dobrý vzťah,žiaľ pred 6 rokmi zomrel ..to je už ale iná téma..

IvetaMichael presne toto som cítila aj ja pokým som nemala syna. Bola som presvedčená, že ja k deťom určite nemám vzťah. To sa rozvinie ten materinský pud až po narodení bábätka. Dokonca u mňa to bolo ešte neskôr, až o pár dní po pôrode. Keď mi syna priniesli v pôrodnici na izbu, len som čumela čo za cudzie čudo to tu pri mne je a čo teraz s tým. Asi o tri - štyri dni to odrazu prišlo.

Ani ja ich nemám a vôbec necítim túžbu ich mať,neviem prečo .. problém je asi v tom že na materstvo nikdy nedozriem lebo mi jednoducho chýba materinský pud .. inak si to neviem vysvetliť..

malinké deti mám rada, ale i tak sa nedokážem vžiť do role matky iba ako pestúnka.. no kebyže ostanem tehotná tak by som si ho nechala určite,lebo dať ho na pospas ,,abortu,, je ako keby som rozhodla či má žiť alebo nie a na to nemám právo hm..