V lete som odisla pracovat do zahranicia a kym som tam bola, zomrel mi otec. Nebol chory, bolo to neacakane umrtie.Takze som sa vratila domov, a zijem teraz uz len s mamou. Okrem toho ze sa stale poriadne neviem z toho spamatat, lebo to bol najlepsi clovek, akeho si v ulohe otca viete predstavit, neviem co mam robit dalej,so zivotom, so vsetkym. Koncim 5. rocnik VS,mala by som si najst cim skor pracu (o podmienkach, ake teraz v ramci pracovnych miest su, ani nehovorim), ale mam pocit ze sa tu zadusim. Mam moralnu zodpovednost voci mame, nechcem ju tu nechat samu, pretoze viem ako by skoncila, vidim to uz teraz, ked sa vrati z prace, sadne si pred televizor a zaspi. Ziadna motivacia, nic. Ale nemozem tu ani ostat, chcem sa vratit naspat do zahranicia a mozno jej tak aj pomoct financne, ale to ze by som odtialto odisla je u nas tema, ktora je tabu. Bud to skonci emotivnymi vylevmi, ze sa len zbavujem povinnosti voci rodine, alebo hadkou,ale tato existencia tu ma kazdy den nici. Prosim poradte,alebo niekto, kto si presiel podobnou situaciou, potrebujem naozaj pomoct, lebo neviem kam sa pohnut. Dakujem
Zomrel mi otec
Lucinda, niekedy je to o tom, že umierajúci chce zostať sám, viem je to fiktívne, niekedy zomierajúci za niekým "počká" moja mama tak "počkala" za sestrou kým prišla zo zahraničia. Veľa sa dočítaš o smrti na stránke www.cestadomu.cz mne táto stránka veľmi pomohla aj pri umieraní otca. A čo sa týka mamy, bolo by dobré navštíviť psychiatra - tam sa porozpráva a príp. lekár napíše aj antidepresívnu liečbu. Každý z nás sa so smrťou blízkeho vyrovnáva inak.
Flo a dasa. Ja som prisla o ocka pred dvoma mesiacmi. Bol po mrtvicke a zlomil si krcok stehennej kosti. Hovoria ze sme pre neho urobili vsetko, preklad do druhej nemocnice, cely mesiac som bola pri nom kazdy dwn. 4.9. Mi povedali ze ma fantasticke vysledky, ZE MI HO PUSTIA DOMOV 7.9. den na to zomrwl. Nepockal kym pridem za nim, stacila pol hodinka. Mama bola vzdy velmi silny clovek. I ked pohreb a vsetko okolo zdolala statocne, cim dalej je to horsie. Je apaticka, nic ju nebavi. Mame.dom pri jej dome, ale tiez neviem co dalej. To co ju bavilo uz ju nebavi, ma uz aj problemy so srdieckom
A ja kazdy vecer placem za ockom. Flo zostan pri nej este aspon na chvilku. A dasi nevycitaj si to. Ja si tiez kladiem otazku preco... ale asi budeme musiet pockat kym sa to samo da do poriadku.
pises ze mama pojde o rok na dochodok,vyckaj ten rok a chodte do zahranicia spolu.poznam take pripady,ze ludia poberaju na Slovensku dochodok a idu prec za svojimi detmi do sveta.co ju tu drzi?nic .zacat mozte obidve odzaciatku...ja by som to riesila takto.
Ja osobne by so mame pomohla tym ,ze by som v nej prebudila daku aktivitu ,kamaratky,strikovanie,vysivanie a nie stale prepadavat smutku ,ale ist zivotom dalej ,viem je to tazke ,ale clovek musi zit dalej a ty si este mlada mas cely zivot pred sebou mama sa na teba upne a jasne ,ze ta bude chcet stale pri sebe ,ale ty mas zivot pred sebou tak preco neist do zahranicia mama sa casom bude musiet tiez z tym naucit zit povedz ze hocikedy prides na sviatky a ze vies ze je tu pre teba ,len sa nedaj citovo vydierat ,mozno ma niektory odsudite ,ale aj ja som sa musela vysporiadat so stratou otca ,clovek si musi povedat ,ze ludia starsi umieraju a co by clovek robil ,ked stratil by svoje deti aj vtedy sa musi postavit na nohy a zit dalej ,snaz sa to mame opatrne vysvetlit ,ze ak aj odides neodchadzas navzdy jasne ze ti bude branit ,ale casom to pochopi ,tak sprav to spravne rozhodnutie v svojom zivote.
Oprava: "z" koho, z čoho, že :-o)
Pol roka od umrtia otca nie je dostatocne dlhy cas pre tvoju mamu
na spamätanie sa z takej bolesti so straty manzela
cas na zahojenie takej rany je u starsich najmenej dva - tri roky
no a teraz v tomto jej ziali a smutku do toho este vstupujes aj ty, ze odides...
z tohoto dovodu by som bola aspon teraz opatrna s razantnymi vyhlaseniami toho druhu
ono tu si treba uvedomit aj fakt, ze co potom, ked sa nebodaj po tvojom odchode aj mame nieco vazne stane ...
bola by si potom cely zivot nestastne... zivot by si mala pokazeny... a velmi si vycitala...
preto neries teraz odchody do zahranicia, treba ju na vsetko pripravit NESKOR ked rana u nej preboli, pekne, postupne, pomalicky, trpezlivo. Vsetko ma svoj cas. Nebud hrrrrr... a vsetko bude dobre. Drzim palceky.
Je to ťažké, ale Tvoja mama Ťa asi teraz potrebuje najviac.
Mne pred týždeň zomrela najlepšia kamarátka a zostali po nej 2 malinké deti.
Ahoj.. Ja by som zas urobila naopak,ostala. Je to tvoja matka,trapi sa.. Prvy rok aj daco byva tazky..preto ostan s nou.. Ona s tym zapasi mozno este viac alo ty.. Ty si mlada,silna,mas zivot pred sebou. Ona to co mala staratiala a nemoze sa s tym zmieirit. A este ked ,,strati,, teba ze odides prec..co tam bude sama.. Moze sa jej stav zhorit a moze sa jej nieco stat. Potom si to budes vycitat ze si mohla hento,alebo toto.. Takto si myslim ze ked s nou pobudnes este nejaky cas mozno zacne zit.. Je to tazke a matka potrebuje oporu.. A myslim ze to co tu bolo pisane ze matka si ma uvedomit ze ma svoj zivot a chapat to je to blbost.
norbit, flo atd.
Ono to tak chodi kazdy raz zomrie, to je iste.
Flo najlepsie pre matku urobis ak odijdes, ona si zvykne. Cim skor tym lepsie aby si nevytvorila nejaky syndrom.
ahoj,mam 34 rokov dve deticky a mam taky isty problem alo ty, pred mesiacom som prisla z dcerkou zo skoly , moj ocko mi kazal este aby som mu podala sportku prisla som domov mam postaveny dom u rodicov vo dvore a zaniesla mu sportku povedal mi nech ju odlozim ze ide von sa vycurat ja som medzitym odisla za dcerkou neviem co ma nutilo pozriet sa von oknom,ocko sa pokusal vstat zo zeme vybehla som von a dcerke kazala nech ide pre svagrinu nikdy nezabudnem ako mi povedal neboj sa nic to nie je po prichode svagrinej ako tak sme ho dostali iba na chodbu kde sme ho polizili na zem hovoril od veci svagrova volala zachranku kde nas uistily ze je to iba od chrbtice akoby ocko spal chvilkami sa prebudil ale potom zacal velmi vracat nasilu som ho otacala na bok aby sa nezadusil zachranka prisla za 50 minut a odviezly ho do nemocnice hned sme isly za nimi tam nam oznamily ze do zajtra zomrie upadol do komy vydrzal 8 dni bolo to strasne na neho hovorit iba same hadicky lekari nam nedali ani 1 percento nadeje na osmy den mi volali ze zomrel,nechal ma tu. stale si vycitam ze som mohla nieco urobit,preco mi nepovedal ze mu nie je dobre, velmi mi chyba stale voniam jeho veci,myslim ze sa stym nedokazem zmierit.dasa
