Psychiatrická liečebňa - Veľké Zálužie.

Ja som tam nemal naladu na absolutne nic a stale som musel chodit na nejake aktivity, no fakt parada. Aby som nemyslel na chorobu.

pán d., kde si ty vlastne bol, keď ako čítam, boli ste tam muži aj ženy? Veď v Pezinku boli oddelené pavilóny.

Kazdy ma nejake problemy, resp. takmer kazdy.

pan d., ja som tam bola v podstate skôr preto, že som sa odtrhla od reality a to by bolo nebezpečné. A potom sa čakalo, kým mi prestane tak hrozne hrabať (hypománia), ale tam som aj teraz, takže moja odpoveď by mohla znieť aj tak, že mi nepomohli vôbec, no na ich obhajobu zas treba povedaťm že BAP je... ako to povedať... recidivujúca, a u mňa sa tie lieky asi budú hľadať trochu ťažšie.
Čo sa týka takého HPO, to si už musím riešiť doma a skôr s psychologičkou, terapia a farmakoterapia sa suppa dopĺňajú, akorát terapia v PK stála za H... :D

:D aj ja som mal áčka ale schudol som :)

Jedna slecna tam chodila po chodbe a cely cas plakala. Ked som sa jej daco opytal, tak nepovedala nic. Jeden sa tam zase stale pomocil. Druhy stale ukazoval na hodinku, kolko je hodin. A ostatni tam museli byt, lebo na B-cku nebolo miesta.

boze ludia citate sa . Acka, Becka... paneboze :D . co mate vlastne za problemy ?

Veď páve :( Podľa mňa to takto funguje stále - niekomu niečo nahovoria, dajú lieky a bež a ak je osobnosť silná tak si z toho niečo vezme a akože sa jej uľaví ale ak nie :(

Ja som viac flegmaticky, ale tiez sa viem nastvat.

No A-čko je veselé, že áno :D Aspoň som zažila schizofreničku, nevedela som si to poriadne predstaviť, ale ako som počúvala jej reči, že našla môjho mŕtveho syna, o chvíľu dcéru, a že Veroniku nebil Dado, ale David, no Dada za to nenávideli (silno pochybujem, že taký niekto vôbec niekedy existoval), pochopila som, že to nie je nič moc. Ale bolo mi tam ináč tých báb ľúto.