Strach z depresívnych ľudí

Neviem ti povedať, môže byť, že hej, že je to tým psychiatrom. Môžno je to aj tým, že v telke si často v tých zábavných reláciach robili srandu s témou psychiater a tým to dosť zdegradovali ako niečo nenormálne.

Neviem, či ma chápeš čo ti chcem povedať, totiž, že psychiater by sa mal brať ako každý iný lekár- kardiolog, oftalmolog a iný -olog:))

Niekedy uvažujem, či to nie je všetko len o tom, že depresia sa lieči u psychiatra. Keby depresiu liečil všeobecný, tak by nás brali ľudia inak?

Poviem ti len to, že na Slovensku ľudia berú psychické choroby a problémy prehnane citlivo a na základe toho sa tak aj správajú. No ja ti tu to hovorím a včera som si akurát z jednej tak deprimovanej dievčiny tiež uťahovala.
No nič, proste komu to nechceš hovoriť, tak to nehovor, prečo by si mala? Ked máš napr. ženské ťažkosti, tiež si myslím, že to nehovoríš každému:)

Moj nazor na polozenu otazku: Tu nejde o to, ze by sa zdravi ludia bali depkarov. To nie je vyhybanie sa zo strachu, ale ako automaticka reakcia. Lebo cielane sa obklopovat depresivnymi ludmi, to je masochizmus. Ale su aj depkari, ktori ked raz za uhorsky rok vyjdu von, tak svoje trable a biedu neprenasaju na druhych, nezatazuju ich svojimi stavmi...odkrutia si v spolocnosti kolko vladzu a hajde domov do budy. Me detto...sam viem kedy vladzem ist medzi priatelov, znamich...cakat od nich z pohladu stredne ci silne zadepkovaneho cloveka, ze ho budu volat a tahat medzi seba...je sebalutost a lutovanie sa. Treba sa proste na to pozriet realne a odosobnene...to co ich odpudzuje nie je strach, ale logicky vyber. A je to tak moralne absolutne spravne.

Je logicke, ze zdravy pozitivny clovek nema potrebu sa nechat vyciciavat od zdeprimovaneho negativistu. Ovsem ak medzi nimi nie je hlbsi vztah alebo puto....rodinne, partnerske...vtedy je to zial pre toho zdraveho jak vlacit zivotne bremeno za druheho. Mozno sa to niekomu nezda fer....ale hold...co caka kremese? Treba najprv seba opravit,pokusit sa o to s ludmi a odbornikmi, ktori pomoct vedia a mozu. Chyba je zial v nas a nie v zdravych...a netreba sa pre tento fakt ani kusok lutovat...treba vramci moznosti a konkretnej diagnozy seba skusat opravit...ked uz nie natrvalo, tak aspon raz za cas na par chvil do tyzdna,mesiaca... jasne znie to nestabilne...ale aspon nieco.

Ja sa za to,že mám depresiu nehanbím, takže to niektorí ľudia vedia a práve oni bočia. Či to radšej nikomu ani nespomenúť, aby sa náhodou so mnou neprestali baviť? Ked má dakto problémy s tlakom, tak to tiež bežne spomenie pri rozhovore. Hnevajú ma predsudky.

No, tak keď sa aj smeješ potom nemôžu vedieť, že máš depku.

Absolútne má vytaca, ked počujem vetu, ked sa o niekom bavia ľudia a pri charakteristike človeka použijú: Vieš, to je tá, čo má depresiu.

Rozumiem, že ked má niekto práve tu zlú fázu depresie, že je s ním ťažko aj rozprávať.
Ale ja som to myslela tak, že aj ked sa cítim dobre, rozdavam dobrú náladu a úsmev (beriem lieky, tak je môj stav zväčša dobrý a stabilizovaný) aj tak sa na mňa ľudia pozerajú ako na loosera. S liekmi sa môžem porovnavat so zdravým človekom. Tak prečo má berú ľudia tak akoby som bola niekto menejcenny. Neviem, či mi rozumiete.

Neviem, o čom ste sa tu doteraz bavili, nečítala som, ale vyjadrujem svoj názor na zevinu otázku: nemám strach z depresívnych ľudí, len nemám rada tie ich názory na život, lebo tá ich "negat. energia" sa prenáša aj na mňa a potom chytám depku aj ja:)

ved vsetci vieme, ze je vsetko na p..., o tom citat naozaj nemusim :D
a este nieco, kazdy mame problemy, no nie kazdy sa nimi necha prevalcovat, ja skutocne nemam zaujem pocuvat cudzie problemy stale a dookola, kazdy sa snazi zit ako vie, vela ludi sa ma na maslu. a co? a musime zit. nie kazdy bezi hned po antidepresiva a na vsetko ma vyhovorku: ved ja mam depresiu. a co? tak mas, tak sa snaz z nej dostat. napis radsej nejaku rozpravku, ta ma zaruceny happyend. u tej tvojej knihy mimulus, nie som si ista, ze sa skonci dobre.