Strach z depresívnych ľudí

anjelik* výnimočne s Tebou súhlasím - napísala si to veľmi dobre. Lenže zewa sa pýtala na to ako to napraviť? prečo sa ľudia s depresiou ocitajú na okraji spoločnosti a prečo sa na nich ľudia dívajú medzi prsty? To už vieme ale ako by sa to dalo zmeniť?

Zewa, tu nejde o strach. Ľudská duša je magnetická a ako taká rozvlniteľná a čím je zahustenejšia, tým príjemnejšie sa cítiš. :o) No a určite si vieš predstaviť, že ak sa stretnú dve veľmi podobné bytosti, majúce podobné názory na svet, že k tomuto dochádza ďaleko rýchlejšie a účinnejšie, ako keď sa stretnú ľudia ktorí si príliš nerozumejú. A teraz si predstav, že stretne sa niekto s depresiou a veselý človek. Lenže u toho veselého ten jeho vlastný obraz veselosti nemusí byť až tak silný, ako silný je obraz depresie u toho druhého. Je otázkou času, kedy sa ten veselý začne cítiť úplne zle a ani sám nechápe. Ale nejak si to spojí s tým depresívnym človekom a druhý krát si dobre rozmyslí, či si spolu vyjdú. ;o)) Samozrejme, že pre niekoho, kto je dostatočne silný vo svojich postojoch a v pochopení to problém nie je. Baviť sa a s takýmito ľuďmi a nemať z toho pokazený deň. Ale intuitívne si vyberáme ľudí, ktorí nás nezaťažujú, ale naopak, posilňujú. So strachom to nič nemá a ani s nejakými zvykmi Mimulus.

neberiem von nikoho, kto svoju depku hodi na mna. z praktickych dovodov. principy ma nezaujimaju, ved kto sa rad obklopuje negativnymi ludmi?

xxy o tomto to práve je! Naozaj si myslíš, že s človekom ktorý má ťažkú depresiu je nuda? Nezoberieš ho von len z princípu, že je to tak zaužívané.

este nikdy som nepocula, ze by sa niekto bal depresivnych ludi. snad iba ze sa im ludia vyhybaju. ked sa idem von bavit, tak si neuviazem na krk niekoho s depkou, to da rozum, co s nim budem robit, takeho cloveka mozno len ozrat a aj tak s nim je nuda, tak naco ho brat so sebou..

zewa - no krásna téma držím palce. Ja práve kvôli tomu píšem tú knihu. ,,zdraví ľudia,, sa nás neboja ale majú predsudky a väčšinou nás okamžite odsúdia!!! Už som stratil nespočetne veľa kamarátov, o priateľoch ani radšej nepíšem.
shy ,,zdraví ľudia,, sa nás neboja ale jednoducho nás považujú za niečo ako nákazlivú chorobu, ktorej sa treba vyhnúť. 98 percent ľudí nás ľudí s duševnou poruchou odsúdi a my sa ocitneme na okraji spoločnosti bez lásky, nádeje, stratíme absolútne všetko. Preto to podaktorí skrývame, aby to spoločnosť v ktorej sa nachádzame nezbadala. Iba vtedy ak ľudia nevedia môžme žiť trošku lepšie!

Áno, boja. Boja, že sme nenormálni, že im ublížime. Keď niekomu poviem, že mám depresiu, tak sa mi vyhýba, prípadne tých ľudí už viac nevidím.

???

Aký pohľad, čo myslíš ako nás vidia, boja sa nás?

nie všetci tam patria, presne preto ľudia majú strach pretože nevedia... a sú zbabelí, sebeckí...