Mám 35 rokov, som rozvedená a má jedno dieta. A mám pocit že už nevládzem, som psychicky na dne. Drží ma tu len myslienka na dieta. Moje maželstvo bolo o alkoholizme, psychickom a fyzickom týraní. Rodičia mi to neustále vyhadzujú na oci. Potom som sa zaplietla s o zenatým o 25 rokov starším mužom, ktorý ma chcel len využiť. Na to mi tiež prišli a mám to vždy vykričané.Po tom všetkom som si povedala, že nechcem vidiet ziadneho chlapa. Ked videli, že si nikoho nehladam tak mi vraveli nech si niekoho nájdem. Ked som im povedala, že nechcem nikoho nakričali na mna. Teraz som spoznala muža, ktorý je rozvedený, bez záväzkov, pomaly zistujem, že máme vela spoločného, rozumieme si , zacali sme sa stretávať. Rodičom som o nom povedala,a zacalo moje peklo. Postavili sa k tomu negatívne, odsudzujú ho, pritom ho nevideli, nerozprávali s ním,im stačí to, že má hypotéku. Snažia sa mi ho zhnusiť, tvrdia mi že je alkoholik, a nevedia pritom o mnom nič. Nemajú pre mna milé slovo, len samé nadávky, sproste slová, ktoré tu nechcem písat. Nechápem ich správanie, správaju sa ku mne ako k soplavemu decku. Ponižujú ma a najhoršie su na tom tie nadávky, ako keby som bola posledná spina. Zaprisahala som sa, že ja sa k svojmu dietatu takto v zivote nebudem správat.
Ja a rodicia
Tak porozprávať sa s nimi , to je hotová samovražda. Skušala som to cez víkend, to ste mali vidieť ten cirkus, myslela som, že sa zbláznim. Bolo to hotové peklo. Samé výčitky a sprosté nadávky a same výmysly.
aj tak by sa nemali vyjadrovať nadávkami, si dospelá žena, svojprávana, nikdy v živote mi rodičia nediktovali, a ani sa nevyjadrovali takto...Lepšie urobíš ak s a snimi skúsiš porozprávať, ak to nepôjde, tak by som ich prestala kontaktovať, možno len na čas, či si neuvedomia, že robia zle. A keď nie, tak obmedz na minimum. Nemôžu ti predsa celý život vravieť čo máš, čo nemáš, a že si taká a hentaká... :(
Stále im to môžeš vrátiť šupnutím do starobinca....teraz vážne. nemajú právo starať sa ti do života, vykašli sa na nich.
Vždy som im verila, ale zistila som už dávnejšie, že co im vlastne poviem, tak to hned použiju proti mne. Viem, že sa boja, aby som si nenašla, takého isteho partnera ako bol moj ex. Ale nemozu mi tvrdit o danom cloveku veci, ktoré nie su pravdive, ked ho v živote nevideli, nerozprávali s ním a nevedia o nom nič.Takéto veci viem ja, ved ja sa s nim stretávam, vidím ako sa správa a strašne vela sa rozprávame. Je to velmi uprimný človek, ktory hce, aby som o nom vedela všetko.No je len robotník v dnešnej tažkej dobe a to im asi nevyhovuje, lebo ja vraj potrebujem muža, ktorý ma finančne zabezpečí podla nich. Im nezáleži na tom , či si rozumieme, len nech som finančne zabezpečená.
Raz som sa stretla s jedným podnikatelom, ale povedala som si, že raz a dost, niečo mi na nom hned od prvej chvile nesedelo, nemali sme si co povedat. Ked sa dozvedeli, že sa s nim viac nebudem stretávat, tak mi vyhodili na oči, že ja mám vysoké nároky a mne sa nikto nepáči
Urcite je tazke sa na rodicov vykaslat a obmedzit s nimi kontakt, ale uprimne sa ti cudujem, preco si to este neurobila a preco im vesias na nos vsetko o svojom zivote, ked vies, ze to len zneuziju proti tebe na urazky, psychicky teror a vulgarizmy. Zi si svoj zivot, nepotrebujes ich uznanie, aj tak sa ho nedockas...
magnolia, ja ta z nicoho neobvinujem, len som uviedla pocity, ktore ma pri tom ako prve napadli.. nenapisala som nikde, ze to na 100% tak je, ved ta nepoznam :-)
V tom pripade ako uz bolo radene, obmedzit kontakt.. su to sice rodicia, ale nikto nema pravo takto "nicit" zivot druhemu..
Oni to mozno nemyslia zle a ani mozno uplne nerozumeju, co to v dnesnej dobe znamena mat hypoteku a boja sa..
Je mozne, ze sa boja aj kvoli tomu, ze ako si pisala, prvy muz bol alkoholik, ktory ta tyral, tak je pochopitelne, ze sa boja, pretoze zvycajne clovek si najde podobneho partnera, akeho uz mal.. neumyselne..
Este raz sa skus s nimi porozpravat, vysvetlit, pripadne zoznamit.. ak nezmenia nazor, obmedzit kontakt a zit svoj zivot..
Vela stastia
Velmi sa mýliš, kto niečo také neprežil,tak to asi nikdy nepochopí. Nie som závisla na rodičoch ani ma finančne nepodporujú. Ja som zdravá žena, ktorá ma robotu, ktorá ma baví, a viem si na seba aj moju dceru zarobiť, nikdy som od nich nepýtala ani korunu. A mimochodom nič nezatajujem, lebo nemám čo tajiť, potrebovala som len podporu, lebo sa z toho všetkého cítim veľmi zle:-(((
Ja mam pocit, ze si neuviedla uplne vsetko a niektore skutocnosti, ktore by ti pohorsili, tu zatajujes..
Bud ta rodicia vyznamne financne sponzoruju, a pod., lebo inak si neviem vysvetlit ten ich prehnany "zaujem" o teba a o to, aby si si niekoho nasla, kto by sa im pacil.
Nemam velmi rada tieto jednostranne pisane pribehy tu.. ale pokial je to skutocne tak, ako si uviedla, tak nerozumiem, preco s nimi skutocne neobmedzis ten kontakt, nemaju dovod sa ti do zivota tak extremne starat, si uz dost dlho dospela, ale tento pribeh mi pripada, ako keby pisala nejaka mladistva, ktora byva pod strechou rodicov.. a nie samostatna dospela zena..
Rodičia maju 60rokov,tak nechápenm ich maniere
Ja nechápem ten ich postoj, vždy mi vyhadzovali na oci, že nie som schopná nájst si poriadneho muža. Teraz, ked som ho spoznala, sme síce ešte krátko, necelé 2 mesiace, tak zaujali negatívny postoj a pritom ho vobec nepoznajú.Nezaujíma ich, že je mi sympatický, že máme spoločné názory, záujmy,a je tam aj iskra, ktorá medzi nami preskočila. Nechápu, že sa s ním chcem nadalej stretávat a spoznávať ho, byt s ním ,lebo sa pri nom citim príjemne, chápe ma, tak ako chápem ja jeho.
