Mám 35 rokov, som rozvedená a má jedno dieta. A mám pocit že už nevládzem, som psychicky na dne. Drží ma tu len myslienka na dieta. Moje maželstvo bolo o alkoholizme, psychickom a fyzickom týraní. Rodičia mi to neustále vyhadzujú na oci. Potom som sa zaplietla s o zenatým o 25 rokov starším mužom, ktorý ma chcel len využiť. Na to mi tiež prišli a mám to vždy vykričané.Po tom všetkom som si povedala, že nechcem vidiet ziadneho chlapa. Ked videli, že si nikoho nehladam tak mi vraveli nech si niekoho nájdem. Ked som im povedala, že nechcem nikoho nakričali na mna. Teraz som spoznala muža, ktorý je rozvedený, bez záväzkov, pomaly zistujem, že máme vela spoločného, rozumieme si , zacali sme sa stretávať. Rodičom som o nom povedala,a zacalo moje peklo. Postavili sa k tomu negatívne, odsudzujú ho, pritom ho nevideli, nerozprávali s ním,im stačí to, že má hypotéku. Snažia sa mi ho zhnusiť, tvrdia mi že je alkoholik, a nevedia pritom o mnom nič. Nemajú pre mna milé slovo, len samé nadávky, sproste slová, ktoré tu nechcem písat. Nechápem ich správanie, správaju sa ku mne ako k soplavemu decku. Ponižujú ma a najhoršie su na tom tie nadávky, ako keby som bola posledná spina. Zaprisahala som sa, že ja sa k svojmu dietatu takto v zivote nebudem správat.
Ja a rodicia
Tvoji rodičia nemajú žiadne právo starať sa do Tvojho citového života. To sú akí rodičia, že svoje dieťa pokladajú za štetku? Neočakávajú, že sa budeš o nich starať a Tvoj prípadný vzťah im narúša tieto plány?
Priatelovi povedz čo ta trápi. Možno by pomohlo keby on povedal rodičom, že ta ma rad. A ak ti stale budu rodičia ublizovat, tak s nimi preruš kontakt, bo ta budu terorizovat do nekonecne. a nechcú aby si sa k nim nastahovala? kolko maju rokov rodicia? mas surodencov?
tak tak je to tvoj život, ži pre svoje dieťa a pre seba, obmedz styk s nimi na minimum, keď ani po časne neprídu na to, že čo robia zle, hlod smola. Nemajú práavo sa tak k tebe správať, a vôbec nie už pre to, že si ich dcéra. Máš svoj život a nikto nemá právo ti nadávať a diktovať ti, ako máš žiť. Držím palce.
Velmi sa kvoli tomu trápim a neviem, čo mám robiť, lebo priatel na mne vidí že ma niečo trápi, veľakrát sa mi pýtal, čo mi je, ale ja stále zahováram.Neviem,či mu to mám vobec hovoriť, aby som mala aspon oporu v nom
Najhoršie na tom všetkom su asi tie výmysly a tie ponižujúce nadávky-, že som šľapka, zlodejka, a iné. Najnovšie sa my vyhrážaju, že pojdu za priatelovymi rodičmi,aby im povedali o mne čo som zač, za jeho exmanželkou. Dokonca chcú ist za mojim exmanželo, aby mu povedali , prečo sa nestará o dceru, lebo ja z nej robím takisto šlapku, lebo chodím s nou po nociach po baroch, čo nie je pravda. Ked ideme s priatelom von tak ide s nami obcas aj dcera, ktorá ma 13 rokov a sme v riadnej rešaurácii v rámci večera, tak do tej 19 hodiny
Magnolia, odporúčam obmedziť styk s rodičmi. Bola som v podobnej situácii, ktorá vyvrcholila tým, že som s nimi v minimálnom kontakte, lebo by som inak skončila buď na psychiatrii alebo v base. Žijem si svoj život, nie život podľa svojich rodičov.
tak potom nechapem ako je mozne ze to takto u vas funguje. ved ked u nich nebyvas a takto sa k tebe spravaju tak ich nechaj, si dospela rob co uznas za vhodne. je to tvoj zivot. a suhlasim s magnoliou ;)
magnolia - bohuzial asi budes musiet obmedzit styk so svojimi rodicmi na uplne minimum a jasne a zrozumitelne im dat najavo, ze si take spravanie a vyrazy k tebe vyprosujes a nezelas. je to jedine na tebe, co si nechas pacit a dovolis im. rodicia-nerodicia, su urcite hranice slusnosti a pokial to nemienia respektovat, smola. koniec diskusie. taktiez ani pre vychovu dietata nie je dobre, ak by zazivalo situacie, ked by poculo alebo videlo, ako sa oni k tebe spravaju a vyjadruju.
Nie nežijem s nimi, bývam sama
zijes s rodicmi ?
