Mám 35 rokov, som rozvedená a má jedno dieta. A mám pocit že už nevládzem, som psychicky na dne. Drží ma tu len myslienka na dieta. Moje maželstvo bolo o alkoholizme, psychickom a fyzickom týraní. Rodičia mi to neustále vyhadzujú na oci. Potom som sa zaplietla s o zenatým o 25 rokov starším mužom, ktorý ma chcel len využiť. Na to mi tiež prišli a mám to vždy vykričané.Po tom všetkom som si povedala, že nechcem vidiet ziadneho chlapa. Ked videli, že si nikoho nehladam tak mi vraveli nech si niekoho nájdem. Ked som im povedala, že nechcem nikoho nakričali na mna. Teraz som spoznala muža, ktorý je rozvedený, bez záväzkov, pomaly zistujem, že máme vela spoločného, rozumieme si , zacali sme sa stretávať. Rodičom som o nom povedala,a zacalo moje peklo. Postavili sa k tomu negatívne, odsudzujú ho, pritom ho nevideli, nerozprávali s ním,im stačí to, že má hypotéku. Snažia sa mi ho zhnusiť, tvrdia mi že je alkoholik, a nevedia pritom o mnom nič. Nemajú pre mna milé slovo, len samé nadávky, sproste slová, ktoré tu nechcem písat. Nechápem ich správanie, správaju sa ku mne ako k soplavemu decku. Ponižujú ma a najhoršie su na tom tie nadávky, ako keby som bola posledná spina. Zaprisahala som sa, že ja sa k svojmu dietatu takto v zivote nebudem správat.
Ja a rodicia
Ja mám voči sebe uctu a nenechám sa urážat, chcem si zariadit zivot podla seba a zit ho podla seba. Viem, že sa nemýlim a nerobím nič zlé
podla vsetkeho, co tu pises, nemas ziadnu sebeuctu.
Oni ti mozu nadavat? to si nechas? boze dievca maj sa trochu rada.
Odid, preruš kontakty...oni ti nadavaju lebo vedia ze to neurobis, ze ta maju /v moci/ :D
proste zmizni a este uvidis ako im raz budes dobra :D
vlastna skusenost :D
Pokus o vysvetlenie-uplná fraška. Konečne z nich vyslo to co som predpokladala. Chcu aby som bola sama celý život,a aby ma mohli dirigovat. Ja som sa rozhodla inak, pre zivot, ktorý chcem konečne zit,chcem byt stastná po boku svojho priatela
Názor mojich rodičov, ktorý mi bol priamo povedaný, ked som bola doteraz bez muža a nemala som druhé dieta, tak mi už ziadneho muža netreba a tobož nie dieta. Neviem prečo mám zostat sama, bez milujuceho človeka, nechápem. Mám pocit, že nežijem v 21. storočí ale niekde v 17.storočí:-(((
Ničí ma to, lebo sa nemožem nikomu zdoverit
ano vládzem fungovat, drží ma tu moje dieta a priatel, ktorý je sice teraz odomna kvoli práci daleko ale onedlho bude s nami. Ja takisto nechám, kde sa v nich berie ta zloba a nenávist.
Ale ešte stále si schopná fungovať, alebo nie? Proste sa dištancuj od nich, ty nemôžeš za ich problémy či koplexy (naozaj neviem, kde v nich tá zlosť pramení). Nevystavuj sa ďalej ich útokom a už vôbec im nevystavuj tvojho syna. Načo sú mu takí starí rodičia.
Ved zo mna je už kopka nervov, ja normalne nemozem ani jest, také mam zaludocne krce z toho všetkého. A normalne si to všimol aj moj priatel, pred ktorým som sa to snazila utajit, lebo som si myslela, že sa urovná, že ma pochopia a nechaju ma zit moj zivot.Sam sa ma pýtal,že co mi je , lebo som nejaká neista, roztrasená ked som s ním. Ano su veci,ktorými som im určite ublizila ale slova, ktoré mi povedali oni, mi ublížili ešte viac, hlavne ked mi povedali, že ma preklínaju.
magnolia26, tak ty nemáš rodičov. A oni nemajú vnuka. Hotovo. Keď sa takto k tebe dokážu správať vykašli sa na nich. ABSOLÚTNE s nimi preruš všetky kontakty. Lebo z teba bude len kôpka nervov.
Ja bývam sama vo svojom byte,a už som sa pevne rozhodla, že si budem žit svoj život a dufam, že ma moj priatel pochopí a podporí ma. Lebo už som mu niečo naznačila o mojom probléme s rodičmi. Mrzí ma, že ho odsudzujú bez toho aby ho spoznali, ale priatel je velmi citlivý clovek, ktorý ma do nicoho nenuti, má velke srdce,dufam, že ma nikdy nesklame aspon on.
