Tak a aby ste si nemysleli, že som dokonalý, tak aj ja sem hodím jeden problémový aspekt svojho života, ktorý ma serie riadne dlho a nevidím riešenie.
Zvuky. Zbytočné, ostré, cvakavé, rušiace. Privádzajú ma už roky na pokraj šialenstva.
Som introvert, flegmatik, ale ak niekto vedľa mňa začne cvakať s perom, firemnou kartou v držiaku či klipom na ňu, cvakať nechtom o necht, klipom na remienku hodiniek, prebúdza sa vo mne vrah. A to doslova.
Každý taký zvuk je pre mňa ako výstrel z revolveru vedľa ucha. Už som niekoľkým ľudom, ktorí nerešpektovali moju prosbu o necvakanie s perom, tie perá zlomil.
Príkladov by som mohol uviesť milión. Práve absolvujem určité školenie a v prednáškovej miestnosti je nás asi 10. Jeden týpek sa začne hrať s perom, ďalší s kartou (vysúva a zasúva ju do plast. držiaku o pár mm a tým vytvára ostré cvak-cvak zakaždým), a ďalší si každý deň prinesie plechovú škatuľku s Wrigley's Eclipse Mint, pričom je schopný zožrať celú škatuľku za jeden deň!
Okrem toho, že je chlapík už vlastne narkoman so závislosťou na aspartame; čo je neurotoxín s brutálnymi vedľajšími účinkami (čo by ma až tak netrápilo, je to jeho zdravie, nie moje); tak tie zvuky otvárania, zatvárania škatuľky a potom aj rozkusnutia cukríku zubami ma doslova dvíhajú zo stoličky. Kto to nezažil, nepochopí.
Bol som na vyšetrení u ušného. Výsledok je ten, že spodnú hranicu citlivosti mám nižšie, t.j. že dokážem počuť a vnímať aj tichšie zvuky, ako väčšina. Plus rozsah frekvencíí mám taktiež podstatne širší, najmä smerom hore, keď dokážem registrovať aj zvuky, zasahujúce takmer do oblasti ultrazvuku. Počujem napr. píšťalku na psy, netopierov, zdroje a niektorú elektroniku, ak "píska" v oblastiach, ktoré iní ľudia nevnímajú, atď. Tieto vysoké zvuky mi našťastie až tak nevadia. Problémom sú pre mňa práve tie ostré, ktoré sú náhle, krátke a hlasné ako výstrel. A najmä zbytočné. Paradoxne cvakanie kláves na klávesnici, keď niekto píše, alebo s tlačítkami na myši mi nič nerobia. Pokiaľ teda človek robí niečo zmysluplné, tak mi tie zvuky absolútne nevadia.
Zrejme som sa narodil do debilnej doby, keď nadmerný hluk dominuje ako nevyhnutná súčasť životného štýlu, polovička populácie si ventiluje stres a vnútorné napätie tým, že proste s niečím cvaká. A mňa ich ukľudňovanie naopak znervózňuje a privádza do nepríčetnosti.
Má niekto podobný problém? Ako to riešite?
p.s. tému som uzamkol, pretože nemám záujem o debilné a zbytočné komentáre pána d. a ďalších pakov.
