Ahojte, už dlhu dobu ma trápi moja orientácia. Už od malička som trošku experimentovala. So spolužiačkou sme si davali pusy potajomky na záchodoch. Neskor toto obdobie utichlo a skusala som bozkavat len chalanov. Asi v 12 sa to objavilo znovu a obcas som mala "cudne myslienky" ale nevnimala som to nejako tragicky. Pacili sa mi aj chalani aj som bola "zalubena". No ako som prisla na strednu skolu zapacila sa mi jedna spoluziacka. Zo zaciatku som chcela byt len jej kamaratka a ked sa mi to podarilo zacala som citit nieco viac. Viete ako to dnes chodi ze kamosky sa aj objimu aj si daju pusu, no ja som to vnimala ako nieco viac nielen nejaky prejav kamaratstva. Snivala som o tom ake by to bolo keby vedela co k nej citim, ake by to bolo sa s nou bozkavat. Neskor zase "problem" ohladom dievcat trosku utichol, mala som aj frajera, síce len dva mesiace ale poznali sme sa uz 2 roky pred tym a dlho sme sa tvarili ze sme len "kamarati". Myslela som si ze uz som sa zbavila tych myslienok, kedze som mala chalana a aj ma vzrusoval, všetko slo skoro hladko. No neskor som zistila ze ma už neuspokojuje ze mi nestaci, po 2 kratkych mesiacoch. A znovu moje myslienky ohladom spoluziacky zvisili na intezite. S chalanom som sa rozisla. Jej som doteraz nic nepovedala, lebo viem ze ona ku mne nic take neciti. Casto krat sa mi zdali moje myslienky a tuzby chore ale nevedela som sa im niekedy ubranit. Aj na internete som vyhladavala vsetko o lesbach alebo o bi, pozerala som videa z filmov alebo serialov o lesbach a pacilo sa mi to. Uz som sa aj bozkavala s jednym dievcatom a bolo to dost vzrusujuce. Neviem co mam robit ale hlavne co si o tom všetkom mysliet. Poradte mi prosim ak ste aspon trosku v podobnej situacii. Vopred dakujem.
Som lesba alebo sú to len hormóny?
No, vyber mas dost obmedzeny az na zopar chlapozienok:D
Zmetena - Cariboo to pise dobre.
nepises sice, kolko mas rokov, ale predpokladam, ze stale v tinedzerskom veku. teda vo veku dospievania, experimentovania. objavuj, skusaj, uzivaj si... (bezpecne, samozrejme ;)
a az si budes po par rokoch ista so svojou orientaciou, potom sa rozhodni, ak nou nalozis.
nech to dopadne akokolvek, niet sa za co hanbit. vazne nie. nezijeme v stredoveku.
Ďakujem :)
Kebysi to iste povedali mnohi ludia pred tebou, ani by si sa neodvazila uvazovat o sebe ze si inak orientovana. Prv nez vsak nieco "verejne" povies, sa musis ujistit ze to tak naozaj je. Mozno to bude trvat rok mozno desat rokov,ale mala by si tym byt 100% ista. A potom sa rozhodnes ci to povies alebo nie. Teraz to mozes zvalit na svoj vek kedy je vsetko o skusani a nik ta nema pravo odsudzovat. Praveze v dnesnom svete to ide omnoho lahsie.
Takze sa tym nestresuj,miluj a hlavne mas cas.
Lenže v dnešnom svete je niekedy tažke vyjst s niektorymi vecami na povrch a ja mam strach ze ak akazem aj tuto stranku svojho ja odsudia ma ti, co ma brali ako "normalnu"
Opisala si to pekne. Co vlastne chces riesit? Ci si bi,heteto alebo homo obdobim sebapoznania musis prejist sama. Rob to co ti je prijemne a ono sa to vykristalizuje. Horsie bude pokial tvoja kamaratka nie je bi ani homo,tak to budes musiet akceptovat :(