Boj s anorexiou a ppp,baby,podme konecne zacat bojovať

noBuli,
ďakujem ti za podporu a povzbudenie...presne tak,oplatí sa bojovať,lebo život s ppp naozaj nieje život,len trápenie a stále ten istý kolotoč,ktorý sa nedá zastaviť...Viem,že musím ísť vpred,naozaj nechcem skončiť zas v nemocnici...
Tak to máš naozaj môj obdiv,si veľmi silná osobnosť,keď si nad tým vyhrala a prišla do vytúženého cieľa,znovu sa vrátila do života...Teším sa s tebou a držím palce :):):)
kisss,
presne tak...musíme bojovať,nevzdávať sa,lebo na konci tej cesty,aj keď je strmá a ťažká,je náš cieľ...krajší život,zdrave,smiech...Aj keď budú pády,musíme sa postaviť,nesmieme zostatť ležať...MY TO ZVLÁDNEME,LEBO SME VŠETKY SILNÉ A SPOLU PPP PORAZÍME!!!
Ešte raz aj ja ďakujem a tiež držím palce:):):)

Sisa skvely prispevok ten posledny,mas uplnu pravdu a ked budes pocitovat ze to nema zmysel tak si toto precitaj co si napisala.stoji za to bojovat ja som trpela ppp 6rokov a rok som konecne z toho von,stalo ma to strasne vela,tolko preplakanych dni noci,premyslania,zriekania,sebazaprenia ale islo to,len som musela vydrzat a chciet.fakt to nestoji za to aby si skoncila opat v nemocnici,ja sa tam uz v zivote nechcem dostat.mne pomohol liek serlift ked som bola hospitalizovana.zacala som chodit na tanec hoci mam uz 27 stale ma to bavi,chodim opat von s kamaratkami,smejem sa chodime aj jest co som si predtym nevedela ani predstavit,alebo ak som aj bola tak to po prichode domov skoncilo vo wc.kocky stoji to za to a ked si sami uz neviete rady tak sa prosim netrapte a najdite pomoc,ci uz tu,alebo u odbornikov,ja viem ze sa vsade hovori ze su vsetci rovnaki ale aj tak sa najdu vynimky a mozno prave ten clovek vas zachrani pred najhorsim.drzim palce.podporujem Vas vsetky co ste sa pustili do boja:)

čaute.

Tak,SISA, dostala si to von, teraz len bojovať. Naozaj nám to požiera mozog, ako dáky votrelec. čušká si nenápadne v nás a ozve sa, keď to najmenej čakáš. Musíme byť silné, aby sme odolali jej pokušeniu. My chceme byť zdravé, smiať sa , užívať si život. Lebo každá chvíľa je len raz, je len na nás, ako ju prežijeme a aké nám ostanú spomienky...
Ten príspevok je fakt silný, mali by sme sa ho naučiť naspamäť a pri každom zaváhaní si ho odrecitovať.
Sisa, ďakujem, držím ti palce....

xx_yy,
no jasné...som taká rada,že sa to šíri ďalej a dúfam,že pomôže čo najviac babám...Je super,že sa rozširuje...
Presne tak,musíme sa podporovať a povzbudzovať,a pôjde to ľahšie...Bojujeme spolu,niesme v tom samé...A my to zvládneme,lebo sme silnejšie ako tie pliagy,ktoré nás ničia!!!My ich porazíme,musíme si hlavne veriť a bojovať:):)Veď máme krásne ciele a sny...
Aj ja veľmi držím palce...a nakukam aj do iných tém:)

Ahojte,po dlhsej dobe...
Teraz som vlastne mala veľmi zlé obdobie,proste strašne zle som bola fakt na tom...dostala som sa do veľkých depresií,stále sme sa doma len hádali...no teraz viem,že sa o mňa museli báť,keď som sa už ledva postavila...proste,zlyhala som...Padla som zase na úplné dno,celé dni som vôbec nič nedokázala jesť a schudla som ešte viac,celé dni som bola s anou v hlave,depkami,úzkosťou,strachom a beznádejou,čo bude ďalej....proste som už nemala silu niečo zmeniť a znovu vstať a ísť ďalej...Zašlo to až k tomu,že som sa zas dostala takmer do nemocnice,keď mi mamina zo zúfalstva pobalila kufre a nechýbalo veľa,bola by som znova tam...Nejak som sa musela pomaličky pozbierať a pochopila som,že sa znova rútim nezadržateľnou rýchlosťou do pekla...Musela som sa znova začať liečiť,viem,že inak by som to asi nezvládla,ešteže sa to dalo ambulantne,lebo som sama chcela-začala som chodiť k psychologičke a tá ma poslala aj k psychiatr.-tam som sa musela donútiť:(ten mi dal nejaké antidepka,tak uvidím,či zaberú...Teraz mám podmienku,že musím priberať,inak tá nemocnica...
Zo začiatku som si ani neuvedomovala,aké je to zlé,ako strašne sa ničím,o čo všetko prichádzam,že mi všetky tieto najkrajšie roky života ubiehajú pomedzi prsty a ja sa len bezčinne prizerám a nedokážem tomu silnému hlasu v hlave odporovať...ostatní sú šťastní,smejú sa,radujú z maličkostí,a ja poznám len svet kalórii,váhy,jedla,strachu....už ani neviem,aké je to za touto čiernou záclonou...aké je to žiť slobodne,bez rozkazovania a výčitiek...
Ale aj napriek tomu musíme veriť,že sa to dá prekonať,povedať si STOP a začať bojovať naozaj z plných síl,veď príkladom je tu mnoho báb,ktoré to zvládli a majú môj veľký obdiv,pretože vyhrávať nad ppp chce veľmi veľa síl,odhodlania,prekonávania,trpezlivosti,odvahy...
Teraz sa veľmi snažím nájsť novú nádej,novú cestu,všetko som si začala uvedomovať,že proste takýto život nieje život,iba trápenie...Prišla som na to,že som vlastne chodila len ako polomŕtva bábka bez duše...Anorexia a ppp s nami manipulujú ako s handrovými bábikami...Je strašne zákerná a stále vystrkuje tie svoje ostré pazúre,s ktorými tak rada zdrapí naspäť,aj keď už stojíš a snažíš sa kráčať...
Ale som sa teda rozpíísala...dúfam,že nevadí,nejak som to zo seba dostala von...
Chcem len na záver povedať,že aj mne pomohol a nakopol ma bojovať ten List od života,a momentálne sa po toľkých pádoch naozaj cítim odhodlaná,ako už dávno nie...Túžim zmeniť svoj život,vyhrať nad PPP znamená začať ŽIŤ!!!Chcem už konečne vyhrávať nad tou pliagou,ktorá ma ničí,požiera moje telo a všetko,čo jej príde do cesty...Chcem cítiť tú slobodu,aký to len musí byť pocit...Nechcem už viac ničiť svoje telo,nechcem sa už utápať v čierňave a smútku,nechcem už zažiť to,že nevládzem vyjsť po schodoch,že sa mi trasú ruky,a ešte aj na slnku zamŕzať od zimy v dvoch mikinách,s fialovými perami a nechtami....Chcem byť zas plná energie,sily,života,chcem sa cítiť dobre a už sa viac takto netrápiť...
Dúfam,že to pôjde,baby,musí to ísť,MUSíME HĽADAŤ DOVODY,PREČO SA OPLATÍ BOJOVAŤ,PREČO TO ZJESŤ A NIE,PREČO TO NEZJESŤ!!!
Aj keď sa strašne bojím priberania,že sa to proste nezastaví,alebo že znova spadnem do prejedania a tých výčitiek,jedla....No musím bojovať,ako sa bude dať....Stojí to za to,že?:)
MUSÍME TO ZVLÁDNUŤ!Ďakujem za každú podporu:)

Ahojte baby,
ja vlastne prispievam do temy WC-kuchyna-WC-kuchyna
..ale nazrela som sem, a SISA , chcem PODAKOVAT , lebo lepsi text som necitala.. dojalo to aj mna :(
a ak dovolis, skopirujem ho do tej druhej temy aby ho videli aj tam baby .
Musime sa podporovat ! :-)
ano ano .. ideme za svojim cielom, stastnym zivotom ... :-)
drzim palce, a budem rada ak sa niekedy ozvete aj v tej teme :-) dakujem !

ano mala som kazdy den terapie,psychoterapiu a aj ergoterapiu

Ahojte, rada sa k vám pridám:)

Baby, myslím že život je krásny, nedajme si ho ničiť tým netvorom v našej hlave. Každá pozitívna myšlienka, každá malá radosť, ktorá nám vytvorí úsmev na tvári ju zabíja. Tak sa jej poďme vysmiať do očí, vyzívam VÁS do boja!!!!
Spolu to zvládneme....!!!!

a mala si kazdy den terapie?