Boj s anorexiou a ppp,baby,podme konecne zacat bojovať

bola som vo Fakultnej nemocnici v Bratislave na Mickiewicovej ul. oddelenie poruch prijmu potravy.

Ja tebe drzim palce!!!a chodis na psychiatriu?liecis sa amb.?alebo u psychologa?mala by si,ked sa mas tak zle a je to tak vazne.teraz mas anorexiu??je to tazke.velmi tazke :( Neviem,ci sa da z toho navzdy dostat.kedze ide o jedlo,ktore je sucast zivota az do smrti.vecne to bude tu,v hlave.aj po prelieceni.je to horsie,ako drogy.narkoman po prelieceni nema drogy kazdy den v dosahu,okolo seba,ale my jedlo mame ako sucast zivota.potrebne pre zivot.preto je to tazke.choroba,ktora tu bude navzdy :(

Kirsten,
presne tak,je to tak ťažké...Najhoršie na tom je,že keď vyzerá už všetko v poriadku,tá obluda sa niekde v hlave znovu prebudí...A zase začína beznádej,všetko sa zrúti rýchlo ako domček z karát...To domino,s ktorým sme sa tak natrápili,kým bolo postavené v zlomku sekundy spadne...
Ale vždy sa dajú pozbierať ešte posledné sily,aspoň sa skúsiť postaviť a veriť...
Ja bojujem už roky...S prestávkami je to asi piaty rok...Mám vlastne diag.atypickú anorexiu s depresiami,nezačalo to u mňa typicky,že som chcela schudnúť,lebo so bola tučná,nedržala som extrémne diéty...Problém začal ešte v škole,ako to často býva-výsmechy,telesná,na ktorej som bola úplné drevo,blbé poznámky,narážky...začala som mať pocity menejcennosti,začala sa uzatvárať do seba,proste vždy som bola slabšia povaha,iná ako ostatní,tichá,uzavretá... a už to šlo...postupne som si prešla rôznymi formami,anorexia sa mi usídlila v hlave a stále ju nedokážem z nej vyhnať,neustále v nej drieme... Raz som bola aj hospitalizovaná,a to som doslova bola na hranici života a smrti,skončila som na infúziách a sonde,rôznych prístrojoch...bolo to hrozné...Prepustili ma cca po 3 mesiacoch.Po návrate domov bolo chvíľu dobre,no postupne som stále priberala a priberala,až spadla do začiatku prejedania.Znovu som schudla na normálnu váhu,no pomaly začala chudnúť viac a viac,mala som iné problémy a stres
a dostala sa znovu do toho...Sú obdobia,keď je to lepšie,potom znovu do toho spadnem,znovu je chvíľu dobre,chvíľu zle...Strieda sa to u mňa ako počasie,no stále sa s jedlom trápim a bojujem...
Momentálne som na tom dosť zle,ale snažím sa,aj keď mi to akosi nejde,som už zúfalá a neviem,čo bude ďalej...Veľmi sa mi snaží pomôcť mamina,viem,že ona mi verí a povzbudzuje ma...Viem,že musím byť silná a nezlyhať....
Musíme spolu bojovať!!!:)Oplatí sa to,ten cieľ,čo sme si dali,stojí sa to...
Držím ti veľmi palce a tiež všetkým babám:)Nevzdávajme to,aj keď tie pády veľmi bolia...

Sisa123-dakujem,krasne.povzbudzujuce.az do placu mi bolo,sakra,som akasi citlivka:( velmi pekne.len tazke.tak tazke je nepadat a dostat sa z toho...chce to este vela sil.ty ako dlho bojujes???

len to trošku horšie skopírovalo...

Baby,našla som niečo,čo nám myslím pomôže v tomto boji...Skúste si to určite prečítať až do konca:)

LIST OD ŽIVOTA:
Volám sa život bez anorexie, bulímie, bez porúch
prjímu potravy. Moje druhé meno je: Normálny život, zdravý život,
život bez trápenia. Myslím si, že sa môžeme stať partnermi, len
to musíš chcieť a spolu sa môžeme dokázať zbaviť ANY, MII, a
všetkých negatívnych vecí, ktoré Ťa robia nešťastnou.

Možno si v minulosti počula od svojich rodičov, učiteľov,
priateľov, že o Tebe hovoria negatívne. Možno Ťa sklamali rozvodom,
ublížili Ti, povedali Ti niečo, čo sa Ťa dotklo, neverili Ti, mali
na Teba prehnané nároky, možno Ťa sklamali priatelia, možno Ťa zneužili, alebo iným spôsobom Ťa
zasiahli priamo tam, kde to najviac bolí, ale toto všetko BOLO,no už
nieje.
S veľkou ranou a bolesťou v srdci musíš vstať a kráčať
ďalej, odpustiť vinníkom,aj sebe.

Možno si sa ocitla v bludnom kruhu, keď nemáš priateľov, možno ani
ich radšej ani nechceš mať, myslíš si, že o Teba nikto nestojí, ale
je určite veľa ľudí, čo by boli radi, Tvojej spoločnosti, ale
nechcú Ťa otravovať, čakajú, kým sa teraz ozveš Ty.

Počas svojej ANY-MII si sa venovala svojej váhe - jej znižovaniu,
kalorickým hodnotám, športu, túžbe po štíhlosti. ALE môžeme SA
TO SPOLU POKÚSIŤ ZMENIŤ. Zbavíme sa tých kanibalov - čo
rozožierajú Tvoje telo, myseľ, Tvoj život. Nečakám od Teba hneď
zázraky, ale verím,že krok po kroku sa k zázraku dostaneme.
Kráčame spolu za zdravím, za šťastným životom,
toto je náš CIEĽ, ktorý spolu určite dosiahneme.
Začneme spolu
pomaly jest. 5 krát denne po malých dávkach. Raňajky, desiata, obed,
olovrant, večera. V rozpätí 2 až 3 hodín. Pokúsime sa spolu
zvyšovať čas, keď sa nevracia. Zmeníme hodiny cvičenia na
hodiny relaxu. Možno zo začiatku priberieš pár kíl, ale to nevadí,
to len zo začiatku. Hmotnosť sa Ti časom ustáli. Najlepšie bude,
keď si svoju hmotnosť budeš kontrolovať raz za týždeň, najlepšia
alternatíva: vôbec.
Časom pocítiš, že si spokojnejšia, zdravšia, šťastnejšia,
vyrovnajnejšia, že Tvoje telo pracuje, funguje, trávi. Si na
najlepšej ceste za zdravím. Som stále s Tebou. Aj keď stojíš pri
zrkadle, pozeráš sa na seba s hrôzou a vidíš sa ako tučné prasa,
aj keď ostatní Ti tvrdia, že si ako dieťa z koncentráku, zdá sa Ti,
že máš veľké brucho, veľké stehná a zadok, myslíš si, že
ostatní Ti klamú. Chytáš každú svoju kosť a vidíš v nej špek,
ale toto všetko je len klam. Nie si tučná. To čo vidíš, nieje
realita. Vidíš zle, máš poruchu sebavnímania, nedokážeš svoju
postavu vnímať objektívne, takú ako naozaj je. Naozaj ver mi.
Potrvá roky, kým sa to naučíš.

Si pekná, taká aká si!Si dokonalá a jedinečná, presne taká ,aká si.
Nemáš žiaden nedostatok.

Ana-Mia sleduje Tvoje myšlienky všade, stále sa Ti snažia votrieť
do Tvojej mysli, ovládnuť Ťa, pokús sa ich ignorovať, aj keď to ide ťažko, ale nepodľahni im...
Ćasto si sa usmievala preto, aby ostatní boli spokojní,
prispôsobovala sa niekomu, správala sa podľa niekoho, len aby si
nesklamala ostatných, držala svoje emócie, aby ostatní boli sťastní? Nie, nebolo to správne.

Si dokonalá bytosť, aj so svojimi emóciami,
pocitmi. Nikdy nedrž svoje pocity vo vnútri, daj ich najavo, povedz si,
čo máš na jazyku, povedz každému, čo si myslíš, konaj tak,
ako cítiš.
TY SI TY. Je to Tvoj život, Tvoje pocity a máš právo ich dať druhým najavo.
Nevťahuj brucho, pretože ostatným sa páči, že ho máš ploché
,vystri sa, kráčaj so vzpriamenou hlavou, lebo si niekto, lebo si to Ty...
Ak ti tanier šalátu pripadá ako jedlo hodné kráľa, ver tomu, že
to tak nieje,pretože si človek,zdravý človek,ktorý potrebuje
vitamíny, minerály, bielkoviny, tuky, sacharidy, patričnú nutričnú
hodnotu. Chceš so mnou skončiť? Chceš sa opäť vrátiť k tomu
vychudnutému, vyplašenému dievčatku, ktoré sa bojí jedla, sedí
samé,utiahnuté, ktoré si myslí, že ho nikto nemá rád, k tomu
dievčatku, ktoré sa nemôže na nič sústrediť ,nemôže
plnohodnotne pracovať,učiť sa, ktoré sa stále zaoberá svojimi
tukmi, ktoré nemá, nemá žiadnych priateľov, alebo sa díva, ako od nej
odchádzajú,to dievčatko, ktoré túži po láske, uznaní,
ale bojí sa dotykov, lásky, pochopenia, lebo sa cíti menejcenné? To
dievča, čo túžilo po rodine, po deťoch, dobrej práci, pokojnej
domácnosti. Kam sa to všetko podelo? Ja Ti to prezradím... Zamenilo
sa to za kalorické tabuľky, nutričné hodnoty, chudnutie, za niečo,
kde rodina nehrozí, lebo nebudeš môcť mať priateľa, lebo sa budeš
báť aj dotykov, aby nezacítil Tvoje neexistujúce tuky. Deti? Nikdy
ich nebudeš môcť mať , lebo Ana-Mia Ti možnosť mať deti vezme ako prvú.Je to prvý znak, že sa vkráda do Teba.Dobrá práca?Nebudeš vládať ani chodiť, nie plnohodnotne pracovať!Pokojná domácnosť? Nikdy!Budeš nervózna,lebo budeš hladná a nervy nebudú mať žiaden obal, lebo budeš kosť a koža. Zobudí Ťa aj
vypnutie vypínača. Nikdy nebudeš mať spokojný spánok... Toto naozaj
chceš?
Občas sa z Teba stane rebel. Počas cesty za zdravím môžeš pár
krát zlyhať. Nič sa nedeje. Vstaneš a ideme ďalej! Ideme za svojim
cieľom, za zdravím, štastným životom, stále som s Tebou. Možno
Ťa napadne myšlienka, či je Tvoja voľba správna.Áno,je... Vychádzaš z temnoty, vychádzaš zo sveta trápenia... Ideš za
spokojným,štastným životom. Životom bez chorej sebakontroly,
bolesti od hladu, od bolestivých sťahov
brucha,po laxatívach, stavoch na odpadnutie, bolesti, pocitov viny, ked
si myslíš, že tým, že si sa najedla, si sa previnila. Kráčaš
ďaleko od depresií. Si dobrý človek, vybrala si si DOBRÝ,ŠŤASTNÝ,ZDRAVÝ ŽIVOT. Naplním Tvoj život priateľmi, láskou, pochopením. Ja som Tvoj priateľ.
Aj ja mám svoju slabú stránku. Môže Ti niekto povedať, alebo Tebe
samej sa môže zdať, že rozhodnutie vzdať sa Any a Mie nieje správne.Ale ver mi, ja som Tvoj dobrý priateľ.
Ty si Ty, si dokonalá taká,aká si a nemusíš byť modelka,
nemusíš byť ani vychudnutá. ANA a Mia sú Tvoji nepriatelia. Ničia Ťa. Požierajú celé Tvoje telo, celú Tvoju myseľ. Ubližujú Ti...
Ja som ŠŤASTNÝ ŽIVOT-život bez ANY,MII. Mám Ťa rád takú,aká si, mám rád každý Tvoj prst na nohe, každý Tvoj
vlas a akceptujem každý Tvoj nedostatok.

Tvoj Život bez ANY-MII...

ahojte,veľmi ďakujem aj ja za všetky povzbudivé slová,dodalo mi to ešte väčšiu nádej a silu...Keď vidím,že aj vy ste odhodlané bojovať a konečne prestať počúvať tie hrozné ozveny ppp,nakopne ma to ešte viac,viem,že nie som sama,bojujeme spolu a pevne verím,že sa nám podarí zvíťaziť.Vždy,keď ma bude chcieť ana stiahnuť znovu zo sebou,keď budem cítiť zas jej ostré pazúre,pokúsim sa odohnať ju odo mňa,aj keď to bude ťažké,ale ťažké to máme všetky,aj dievčatá,ktoré sa z toho dostali to veru ľahké nemali a predsa to zvládli...anorexia mi už rozkazuje dlho.Je načase,aby sme povstali z tvrdej kamennej cesty,aj keď sa potkneme a znovu sa tam ocitneme,to nevadí,lebo nieje hanba spadnúť,ale zostať ležať!!!

a to kde si bola na liecení, ze si mala terapie kazdy den? a dokonca ste sa s babami podporovali v liecbe? lebo ja som sa zial stretla s opakom, ze baby sa navzajom sledovali a terapia tak raz do tyzdna. teda, netýkalo sa to priamo mna, ja som len pozorovatel. a terapie ti platila poistovna, ci ty? dakujem.

ahojte,som velmi rada ze sa este najdu ludia ktori o tychto chorobach pisu,lebo ako si niektory myslia sme len hlupe bulimicky a anorekticky,ale vsetko je o psychike,ako sa vo vnutri trapime.ja som trpela bulimiou dlhe roky po tom ako mi zomrela mama,dostala som sa so svojou vahou 38 kil na oddelenie poruch PP,kde som bola pol roka az kym som nepribrala na 50kil,tam mi velmi pomohli kazdy den psychoterapie,dievcata s ktorymi sme sa navzajom podporovali,ale boli tam aj take ktore mi to tam len ztazovali,ale taky je zivot,boli to chvile ked som to chcela vsetko vzdat,musi sa nasadit spravna liecba,zobrali mi mobil,ziadne vychadzky len ja sama so sebou.a boj nad anorexiou a bulimiou.ked som sa dostala von tak som si myslela ze mam vyhrate,velmi som sa mylila.myslim ze pol roka som nevracala,ale stale som si davala pozor na jedlo,co kedy a tie myslienky,vycitky vsetko.zvyknut si na to ze mi ludia okolo vkuse hovorili ako si pribrala.bola som z toho nervozna,jasne ze sa bulimia vratila.trpela som nou este par rokov,bojovala,chodila k psychologovi,psychologicke.brala lieky,no nic.kym sa vo mne nezlomilo nieco a uz rok som z toho von.bola som na dalsom lieceni kde som nebola len na odeleni PPP,videla som ludi s takymi psychickymi poruchami,ze som si jednoducho povedala a stacilo.velmi mi pomohla moja psychologicka s ktorou som volavala kazde dni,riesila vsetko tak aby som nevracala.ale aj tak je to vsetko na nas.teraz mam vahu 62 pri vyske 167cm,nie som stihla som akurat ale konecne mozem povedat ze som stastna,vazim si kazdy den co mi zivot dava.ak chce niekto poradit pomoct rada napisem viac.drzte sa,vsetky sme predsa krasne a vazme si zivot.a da sa to zvladnut len treba chciet a raz a navzdy s tym seknut a bojovat.

Dakujem zakladatelke..:) a aj slečne za povzbudzujuce slová ..=) naozaj si to vážim a som velmi šťastná že sa nájdu dievčatá ktoré su odhodlané bojovať s bulimiou anorexiou a ppp...:) ja tiež trpím touto chorobou vlastne záchvatovitým prejedaním.. :) a momentálne som v štádiu samoliečby. :) robím si jedálničky den vopred a snažím sa športovať a byť čo najviac s ludmi ktorých lubim. :) zatial sami celkom darí =) Verím že sa vyliečim pretože ten boj za to stojí..=) a dievčatá prosím nevzdávajte sa aj ked zlyháte začnite odznova ...a znova a znova ..:) stále je šanca .. :) tiež som vela krát zlyhala nespočetne vela krát..ale pokračujem dalej a čím dalej tým je to stále otrošku lepšie. :) držím vám palce.. :) a naozaj každá z nás je krásna a jedinečná tak si to vážme a neničme svoje zdravie ktoré je dar od Boha. :)