Potrat - sloboda rozhodovania vs. pravo na zivot

Ja si všímam, že na tomto fóre má viacero mužov nejaký problém so ženami.

a este nieco doubledog, neviem, ci ty mas vo svojom okoli a rodine problem s prilis dominantnymi zenami ked to takto zovseobecnujes na vsetky. ci ta komandovala matka, mozno i sestry a u manzelky si tiez pod papucou. ako matku a sestry si sice nevyberies, ale manzelku si si mohol. ja v mojej rodine nemam take zeny a vlastne ani muzov, ktori by boli prehnane dominantni, egocentricki a druhym len rozkazovali.

doubledog: nevies nic o zenach. "ste povinni mi pomahat"? vies kolkym zenam nikto s detmi nepomoze, alebo len minimalne? od muza dostane minimalne vyzivne a sama musi uzivit dieta/deti. a velmi tazko uzivi seba i dieta ak je este na materskej, to sa ani neda. sama sa musi o vsetko postarat, vsetko vybavit, ist s dietatom k lekarovi ked je chore, bdiet pri nom ked ma vysoku teplotu a starat sa on, vodit ho do/zo skolky/skoly, ucit sa s nim atd. je to hrozne vela co zena, hlavne slobodna matka musi zvladnut. ak ma stastie, obcas jej pomoze matka a niekedy dieta povaruje. a to je vsetko.

a lost?? teba radšej nekomentujem .. ako to tvoje porovnávanie, no, nemám slov ..

uplne súhlasím s príspevkami od Leela333 !

Leela333 - presne tak! Ja som bola na potrate a viem presne čo som prežívala - bola som tehotná so svojím mužom, ktorý odmietal používať kondóm a ja som len tŕpla, či budem mať menzes nasledujúci mesiac - sex? to bol velikánsky stres pre mňa! nemohla som brať žiadnu antikoncepciu - ani teliesko ani lieky, tak som musela pretrpieť sex a spoliehať sa, že si môj manžel "dá pozor" - no predstavte si, neustrážil sa! a čo ja s tým? doma som mala 2 malé deti a chlapa, ktorý si nevedel zniesť, že ma "lízať med cez sklo" a kto si odniesol všetku tú potupu, aj v nemocnici - nechajte ženu žiť svoj život a rozhodovať o nej samej, bodka!

doubledog, samozrejme, že majú ženy takýto prístup. Muži nikdy nebudú musieť 9 mesiacov to dieťa v sebe nosiť, porodiť ho, kojiť ho, starať sa oňho budú len minimálne oproti žene.
Muž môže ženu požiadať, aby šla na potrat alebo aby nešla. Ale konečné rozhodnutie je iba jej, lebo sa jedná o ňu, o jej telo, o jej budúcnosť. Opakujem, muž môže od toho problému zdrhnúť kedy chce, ale žena nie.

doubledog Mylis sa. Zjednodusujes problem na nezjednodusitelny princip.
Ak sa zena rozhodne si embryo vziat, ma slobodu, ale ked sa rozhodne nevziat, tak berie slobodu biologickemu otcovi a nuti institucie konat? Ty zartujes!
Ale postupne:
"zena sa nemoze slobodne rozhodnut si dieta nechat, kedze tym automaticky do diania zapaja otca."
Nespravne. Moze sa slobodne rozhodnut si to nechat, pretoze muz je spoluautor a rovnako musi niest nasledky svojho "autorstva" ako ta zena. Ibaze muz to dieta neporodi a nema ani zdaleka taky pocit zodpovednosti alebo zviazania s tym dietatom, ako zena. Takze kto je v pripade rozhodnutia to dieta donosit a porodit na tom horsie? Zena ci muz? Autori su presne v 50% pomere obaja, ale zodpovednost a nasledky uz take rovnomerne nie su!

"moze otec ziadat zenu, aby si dieta nechala zobrat, lebo on nema prachy?"
Ziadat ju moze, ale nutit asi tazko. Zase s vraciame k zakonu, ktory muzovi uklada povinnost sa podielat na vyzive jeho dietata. Ked ho splodil, nech sa stara. To je spravodlive.

"preco nema toto pravo muz? bude predsa dost vyrazne zainteresovany, nemoze o nom rozhodovat zena."
Vysvetlene vyssie.

"mozu urady ziadat od zeny potrat kvoli tomu, ze su plne skolky alebo malo detskych lekarov?"
Dost scestne. Nikde nie je zakotvena povinnost dat dieta do skolky alebo chodit s dietatom tak casto k lekarovi na kontroly, aby to neumerne zatazovalo zdravotnictvo.

"preco by malo byt toto rozhodnutie iba v rukach zeny, ked sa to dotkne vselikoho?"
Ta uroven "dotknutia" ako pises, je vsade ina a nemozes to takto generalizovat a zjednodusovat.
Dieta nie je iba pritaz pre system. Je to najme jedinec, ktory svoju hodnotu, do neho vlozenu vychovou, ucenim a starostlivostou, zuzitkuje neskor pri rozvoji a budovani spolocnosti, vytvarani hodnot a spetnej pomoci s novymi ludmi.

Uufff. Presla som si celu diskusiu, fakt zaujimave citanie na skoro hodinu!
-lost- ma pobavil tiez, som sa dobre nasmiala :o)))
Ale k veci - v principe je problem zalozeny na dvoch veciach. 1. diskutabilnosti, co je ten zarodok v tele zeny a ake prava ma, resp. by mal mat. Ziadne? Alebo uplne prava cloveka? Zjavne nejde ani jedno ani druhe.
Podla mna by mal byt embryu prideleny zvlastny status a to najme s ohladom na to, ci pri predcasnom porode bude zivotaschopne. Ta "hranica prezitia" sa posuva najma s ohladom na uroven mediciny. Su aj urcite vynimky a extremy, ako vlastne vzdy a vsade, ale ak ma pamat neklame, je to 24-ty tyzden a 500g.
VZDY je to len zena, ktora sa rozhoduje, lebo JEDINE ONA berie na seba prvotnu a najvacsiu zodpovednost za buducnost dietata. Ak ho opusti, je stihana ona, nie otec. Ak ho da na adopciu, podpisuje papiere jedine ona. Ak je slobodna. Nie otec dietata alebo jej rodina. Ci ho da na adopciu, vychova, opusti... Podruzne vztahy otca, rodiny, statu su uz len v teoretickej rovine.
2. Suhlasim s Magy-m, ze velmi velmi chyba prevencia, podstatne lepsie povedomie ludi a nasledkoch ich konania, sexualna vychova. Tam treba zacat najprv a represiu si nechat az na koniec.
Je nezmysel trestat ludi, obmedzovat ich alebo sa dozadovat ich zodpovednosti v konani, ak ich po cely zivot k tomu nikto neviedol. Ani rodicia, ani skola, ani spolocnost ci stat prijatymi opatreniami.
Tak ako je to s romami. Maju svoju kulturu, zvyky a nazory a my nemozem od nich automaticky chciet, aby konali zrazu zodpovedne. To sa neda.

jasne, typicky zensky pristup :)

do nicoho mi nekecajte, ale ked zavelim, tak ste povinni mi pomahat.