Dobry den som tretiacka na gymnaziu ale nie v meste kde byvam.Mam urcity problem s miestom v kt. byvam je to isty kraj a ,,jedna'' cast sa radikalne odlisuje od tej ,,druhej''.Vyrastala som v meste v ,,casti'' prvej kde som chodila ja na zakladnu,Je to mesto nie velke ale normalne.Nemala som absolutny problem s nikym a nicim.Vsetko bolo uplne super moj zivot v skole bol uzasny.Potom som musela na gymnazium do casti ,,druhej'' pretoze v nasom meste ma nezobrali.A nastal zlom.Nemyslela som si ze sa kraj po par km moze tak zmenit.Nedokazala som si tam najst ziadnych kamaratov.Proste ti ludia byaju v samych ,,dedinach'' rozpravaju narecim, maju uplne iny zmysel pre humor, uplne ine ciele,nechcu nic dokazat,nemaju ziadne ,,vacsie'' plny do buducna,cele dni len sa doma ucia a ,,biflia''.Akoze som sa snazila najst si tam kamaratky ale ja si snimi proste nemam co povedat.:( nemam chut sa snimi bavit aj ked niesu zle.. Niesu.Len su proste ine.take jednoduchsie. Trapi ma to a hladam chybu v sebe lebo som clovek kt ma rad spolocnost.Kamaratov ale zase mam ciele do buducna chcem nieco dokazat nie len sa vydat a prestahovat sa o tri domy dalej v tej istej dedine.Je mozne ze sa ludia takto zmenili krajom alebo chyba je vo mne a mam v nich hladat viac dobreho? trpim uz 2 roky.:(
V skole si nemam so spoluziakmi co povedat.Su to SEDLACI !!!
tak to je uz fakt na zamyslenie...
poznala som babu, ako ty
nevedela mat normalne kamaratstva, zasadne ostatnych podcenovala a ponizovala, nikto jej nebol 'dost dobry'
skoncila tak, ze nemala ziadnych kamaratov, ale jej arogancia a nadradenost nemala obdoby, vsetci sa v jej pritomnosti citili ZLE
tak nie na wc . Ale tak niekde inde.:( Ja som to tak robila ked som sa niekde hanbila nieco jest.. tak aby to nik nevidel.
naozaj som sa spravala ze som nieco viac... dokonca som sa s vacsinou ludi z triedy ani nekamaratila lebo som mala pocit ze s takym niekym sa nemam preco kamaratit.Ked som sa raz pohala s jednou spoluzackou ( z mojho mesta) tak som ostala sama aj ked som sa mohla kamaratit s niekym inym ale nik mi neprisiel dost vhodny :O.
pozri, svojich kamaratov si vyberas sama, ak si s nimi nemas co povedat, tak co uz, no, budes musiet hladat inde
ide vsak o to, ze ty si myslis, ze si nieco 'lepsie' ako oni
ty ich podcenujes, ci inak povedane, nadradujes sa nad nich
povazujes ich za tupejsich, hlupejsich, mozno dokonca 'sprostych'
a to je ten problem
clovek, ktory je skutocne vnutorne 'na urovni', nema potrebu ponizovat ci zhadzovat ineho cloveka, ktory je iny, ako on sam
mas moznost nepustat si ich k sebe blizsie, ale mozes ich predsa tolerovat...
bez toho, aby si sa o nich vyjadrovala znevazujuco
čo je na tom divné?! na rožku so syrom? Na slanine?? Alebo keď si kúpiš bagetu a cestom domov ju zješ?! je to úplne normálne, zamysli sa fakt na sebou si strašne namyslená, raz spadneš, len či ťa bude mať kto dvihnúť...
ak by som to videla, tak by som si nepomyslela asi nic, vsak ked mu chuti a ked to robit chce, nech to robi hoci aj na namesti :-)
jeho zivot, jeho vec, jeho prejav
zi a nechaj zit!
Tak nech si každý robí čo chce aj je slaninu na námestí...
si predstav, že by si bola hladná a nič iné by si nemala po ruke ako slaninu, no nezjedla by si ju? :))
no ja to vidim takto: ten spoluziak si dal slaninu, lebo je zdravo sebavedomy a serie na to, co si kto o nom mysli. netrapi sa nazorom inych, nema mindraky z toho, ci ho niekto berie alebo nie, ci je nieco v sulade s bontonom atd.
ty naopak si zavisla od nazoru inych co v preklade znamena, ze nemas dost sebavedomia, preto by si nikdy nemala odvahu sadnut si na obrubnik a dat si slaninu pred takym mnozstvom ludi na namesti.
z toho mi zakonite vyplyva, ze tvojmu spoluziakovi sa zije lahsie a raz moze byt v zivote ovela stastnejsi ako ty.
