Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

Z-uzička
to sú správy, ako Brno! Jasne, že gratulujem aj ja...Významný okamih v Tvojom živote!

ali no ako citam ku psychologicke uz chodis, tvoj problem ako hovoris nie je anorexia, ale sebatryzen. Rada si ublizujes. to je tvoj problem, a ten treba riesit.

Gratulujeme Z-uzka:) tesime sa s tebou:)

to je SUPIS :))))))))))))))))))))))))))

PRIJALI MA!!!! PRIJALI MA!!!!! PRIJALI MA!!
Ja som taká šťastná :))))))))

ahojte. pisem sem, lebo mam asi problem. neviem ci je to anorexia, ale tyka sa to jedla. resp. nejedenia. stava sa mi ze mam dni (plnych 20 az 24 hodin) kedy vobec nejem. naschval nejem, ale NIE kvoli tuzbe schudnut. mam problem so sebaposkodzovanim. a tym, ze nejem sa trestam... neviem co mam robit, ked to pride. cela moja mysel krici veci ako: TY jest nebudes, ty si nezasluzis! v pondelok som isla na vylet, dnes sme sa vratili. za tie tri dni som schudla 2 kila!! jedla som malinko. skoro som sa aj zosypala, lebo som spala totalne minimum. ledva som stala na nohach a aj tak som bola rozhodnuta dalej nejest... kedysi som taketo "dni" mavala raz za mesiac. uz to mam pomaly kazdy tyzden... proste viem, ze mam hlad, ale nemam chut jest a poviem si, ze jest nebudem (!) a neviem co mam robit, lebo s tym nebojujem... raz som sa po celom dni nejedenia (no, za nejakych 20 hodin som mala jednu horalku) prinutila zjest obed. skoro som sa pozvracala. ale z psychickeho hladiska. normalne ma napadli myslienky naschval zvracat, len preto, lebo som JA jedla... prosiiiiiiiim pomozte mi. chodim k psychologicke, ale toto sme este moc neriesili. na teme rezanie do krvi na mna uplne kaslali, tak PROSIM pomozte mi aspon tu...

zuju,
máš pocit, že keby sa to dozvedeli v práci, že si ideš oddýchnuť na psychiatriu, že by sa na teba pozerali ako na blázny? No, je to celkom dosť možné, neviem však, či táto dilema stojí za riešenie. Ide o Tvoje zdravie, o Tvoju pohodu, o Tvoje prežívanie, o Tvoju snahu prelomiť to celé...nech Ťa iní nesúdia. A keď to skúsia, nevedia ani zďaleka, čo je to trápenie...
Psychiatria nie je hanba, je to krok, možno kúsok cesty...ber to tak...Ja Ti veľmi držím palce!

Z-uzka,
momentálny smútok možno neprichádza, nemusíš sa však vôbec trápiť. Koľko ľudí prišlo o niekoho blízkeho alebo zažilo nejakú vôčšiu či menšiu traumu a ani slza, keď to čakali alebo možno potrebovali...
Čas je najspravodlivejší sudca, možno za rok, za dva zabudneš na tie zlé spomienky a vynárať sa ti budú len tie dobré. Potom zvykne aj smútok priložiť ruku k dielu, možno si aj poplačeš. A ak nie...asi to naozaj nebol vzťah hodný veľkého smútku. Tak to teraz nerieš, potrebuješ energiu na iné veci:)))

Ahoj Zuju, k liecbe pristupujes dobre. Dalej sa na nic nehraj, neklam sama seba a aj psycholog Ta musi vidiet bez mozno krasnej zaclonky. Ak 3 tyzdne liecby vyuzijes naplno, budes maximalne s lekarmi a terapeutmi spolupracovat, urobis velky pokrok a hlavne zacnes si verit. Skus sa priebezne informovat, ci sa im nieco neuvolnilo. Pa

Ahojte, asi klusem do nemocnice, dnes som volala s lekarom v Pezinku, ale ma volny termin az na 01.08. co mi vychadza ze by som tam mohla ostat len tri tyzdne aby v robote o tom nevedeli. Uvidim. Dnes mi bolo z jedla velômi zle, opekali sme s detmi na zahrade, a ked som zrazu videla tolko spekacok, myslela som ze po nich skocim a zozeriem ich vsetky. Asi pol hodinu som na ne pozerala so zvieranim v hrdle, kym som deti nakrmila. Potom som sa musela ist vyrevat. Nenavidim tuto chorobu.
Dnes som povedala na terapii, ze nejem jedlo priborom, iba lyzicou a rukou, ze jedlo hltam, a jem casto studene, lebo nedokazem cakat ani dve minuty kym sa to ohreje v mikrovlnke. Psycholog bol hotovy.
A vy ako?