Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

sunshine.
ahoj,ale ja istotu uz nemam v nicom!vazne...
asi som ju teda ani nemala..cely cas beham tu robotu zhanat..a nic..az dnes nieco na jeden den mi vyslo..na dalsi piatok,ale vtedy mame imatrikuly a chcela som tam ist..ale potrebujem tie peniaze..tak asi beriem tu jednodnovu brigadu..
jedlo?boze ..nechapem sama sebe.na jednej strane sa mi hnusi nenavidim ho..a na druhej strane ma fascinuje...nie nestalo sa to len tebe ze si vracala aj mne...dnes znova som cely tyzden som menej jedla,teda psych mi povedala ze to je nic co sm jedla..a dnes prisiel na mna zachvat..
ale obdivujem sa ze ty to tak beries inac..ja momentalne nie!vsetko vnimam negativne,viem..nic ma nebavi..a stale dookola..asi sa z toho nikdy nevymocem..
ale neviem nieco vo mne sa ozyva ze chcem sa dostat z toho,ale nieco ze nie..ze len takto dokazem vsetko zvladat,ze som silnejsia ked nejem,alebo vraciam..no som normalna?casto si to kladiem tuto otazku..asi nie..viem si na nu aj odpovedat..
vazne ta obdivujem,da sa to naozaj zvladnut aj robota aj skola?tak to poznas v tych vacsich mestach..fakt sa to neda..a ja uz neviem ani kde mam setrit jednoducho nemem kde,nemam na com!

je tu nejak mlkvo.....

romanka,stava sa, ze sme z tohto boja vycerpane, ale spomen si na chvilky,ked sa ti darilo a ako ta to tesilo.
to s tymi ad, je tazke, niekomu sadnu prve a niekomu az dalsie.

Ahoj evcca!
Zas mám zmenené AD. Alventa. Pripadám si už ako pokusný králik. Pýtala som sa aj, či by mi neodporúčila nejakú inú psychologičku. Som objednaná. Vraj je mladá a dosť sa pacientom venuje.
Mám však akýsi strach. Znova dokola, rozprávať o tom, tvoriť si vzťah, príde mi to vždy ťažké... no ešte moc nad tým nepremýšľam, až keď sa bude blížiť termín. Ani neviem čo jej vlastne poviem... Momentálne som v akomsi flegmatickom období...

ahojte, tak dnes som svoj boj nevyhrala. v praci naramny stres, prisla som domov, prejedla som sa a slo to von. uz davno sa to nestalo:-( dufam, ze aspon vy sa drzite. sudiac podla toho, ze tu nie su ziadne debaty, tak hadam ano.

ahojte dievčata, som tiež bulimička, ale neprejedam sa a nasledne vraciam..ja susto len požujem a vyplujem,vždy nosim zo sebou papierove vreckovky, alebo sa z jedlom zamykam na záchode aby som to mohla vypluvat priamo tam..viem že je to chore, trva to už sedem rokov,mam zničene zuby,vlasy ale najmä dušu..vždy som bola v kolektíve oblubena,som vtipalek a z ničoho som si nerobila tažku hlavu..ale teraz som už v koncoch.. chcem naspat samu seba..mam 22 rokov 170cm a 68 kil,vždy som mala okolo 60 ale za posledne tri roky mi to týmto štýlom vybehlo a neviem sa toho striasť..mate niekto podobne skusenosti s podobnou formou poruchy? napiíšte mi prosím vás

ahojte,sama som sa prebojovala bulimiou aj ked este aj teraz ma niekedy v hlave napadne prejest sa azvracat ale hned to potlacim ze blbooost!jedine co ma trapi ze som prisla o svoje huste vlasy a teraz ich mam asi 10.viete mi poradit co stym?dakujem

baby, uz len toto citanie tu posilnuje!!! a z vas to srsi, ze bojujete, tak sakra ak mate aspon z polovice taku vnutornu silu, ake silne su vase slova, musi to fungovat!!! zuzicka, fajn, ze uz je po vikende. vidis, ked si v jednom kolotoci, mas pozitivny stres a tolko prace, ze na ppp ostava minimum casu. ale verim ti,ze to nie je ktovie co, taketo fofry. sama pracujem na HPP a popri tom sa este aj snazim externe studovat, ked uz som sa na tu predchadzajucu skolu vybodla a su dni, ked som vyzmykana ako handra.

drzim palce,aby si si nasla brigadu, ved pozname, ake je to vo vacsich mestach "lacne", hlavne ked si odkazana sama na seba. a chalani? boli, su a budu. ti najlepsi prichadzaju necakane:-) ale asi vies, ze to nejde, mat oboje: aj "istotu" v ppp, aj perspektivny vztah.uz roky sa snazim vypustit to prve, a roky mi namiesto toho pravidelne odchadza to druhe...

zuzi,
aj ja som dnes už takto premýšľala. Pozerala som u svokry fotky. Roky dozadu. Bola som ešte zdravá. No na niektorých veľmi smutná. Ani neviem, čo sa vtedy dialo. Len ma hneď napadlo, bože, aká som mohla byť vtedy šťastná, bez PPP. No zdravý človek netuší nič o tom. O PPP. O všetkých tých pocitoch kolo toho. Nie je to vôbec jednoduché ako chrípka. Vyležíš a si fit. Neviem či si docela tak môžem za to sama. Asi viaceré okolnosti ma k tomu doviedli. Musím uznať, že vlastne mala som už asi v detstve istú predispozíciu do toho spadnúť. Až teraz som si to uvedomila. Vždy som istým spôsobm manipulovala s jedlom. No... už ako dieťa som sa vyžadovala pozornosti tým, že som ho odmietala a chcela aby ma mama kŕmila. Potrebovala som jej pozornosť. Bola som taká sama. Bez kamarátiek. No čo bolo, bolo. Musí byť cesta von. Ja tomu stále verím. Raz to dokážem. Isto!!!!

romanka,
toto iste citim aj ja..
neviem ci to je aj tym debilnym jesennym pocasim,alebo cim..mne uz asi fakt sibe..alebo teda vobec mi neprestalo,len sa to na chvilu asi utlmilo..
keby som mohla zacat odznova vartit cas prec,nikdy NIKDY v zivote by som nezacala s dietami!!!a vymslat s jedlom..