Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

Iriska dakujem.je to pravda,toto mi to vsetko len pripomina,a ked citam niektore prispevky.. vcera som nasla jednu fotku,kde som vazila asi 48-49 kil,pri vyske 177cm.skoro som odpadla,kost a koza,vsetky kosti vonku.ruky nohy -ako palicky,ziadne krivky,mam divne pocity.

Alti Dakujem Ti.Ak vieš odpoved nato ako jej to mam navrhnuť tak aby to neprijala zle tak mi mprosim ťa porad.Lebo ja sa bojim že moju pomoc odmietne a nechcem aby doslo k tomu že to radšej medzi nami ukonči kedže nevie čo zo mnov,kedže som stihli a stale jej to pripomeniem ked na mna pozrie,že je tlsta.Ona si nato už asi zvikla a preto si myslim že ked nieje si ista či ma lubi na 100% tak neviem ako ju mam donutit.Bojim sa že tu chorobu ma radšej ako mňa lebo sa nevie rozhodnuť či ma necha koli tomu ako vyzeram alebo nie.Stale jej opakujem že vonkajšia krasa nieje až tak velmi dolezita,ona to vie a preto je to pre nu ťazke lebo srdcom niečo ku mne citi ale rozum jej hovori že potrebuje sylneho chlapa.Povedal som jej že sa raz zmeni aj moja postava už natom aj pracujem.Velmi ju Lubim a chcem jej pomoct len to nechcem pokaziť,bojim sa jej reakcie.Prosim ta porad mi.

Maxo, Ty si "len" pomocnik, ale velmi dolezity. Strach z rodiny nie je liecba. Tvoja priatelka musi chciet vyzdraviet. Zacala by som sedeniami u psychologicky alebo navstevou psychiatricky. Zalezi od stavu, ci bude treba kombinaciu oboch, alebo budu stacit dlhodobe sedenia u psychologicky. A k tomu Tvoja pomoc - laska, trpezlivost, dobre slovo. Nepomaha nervozita, prilisna lutost, zahodenie flinty do zita. Hmm, tato liecba je naozaj boj a kazda zbran je dobra. Aj ta Tvoja...cize hladaj kontakt a vhodnym sposobom ho ponukni priatelke. Potrebuje odornika, sami to nezvladnete.

Prosim pomožte nam.Mam priatelku,ktoru velmi lubim,lenže asi pred 3 rokmi prekonala anorexiu.Velmi schudla a vdaka svojej rodine sa z toho dostala,vdaka natlaku v rodine a kratkom pobyte v nemocnici dokazala naspat pribrat.Teraz ma postavu ako normalny zdravý človek.Lenze problem je ten,že sa z toho dostala len na oko pred svojou rodinou ale psychicky ju to este stale sprevadza,stale sa nenavidi ako vzyera a misli na to ža chce shudnut,len sa ovlada zo strachu pred rodinou.Kedze ja som chudšej postavi,tak ked je pri mne ma pocit ze je tlsta a preto ma take uvahy aby sme sa radšej rozisli,že ona potrebuje sylneho chlapa.Lenže citim z nej ze jej je to dost tazko povedat ale ten psychicky problem je mnohokrat sylnejši ako to čo ku mne citi.Nevie sa rozhodnut a ja jej neviam v tom pomoct,lebo ja sa jej len tak lahko nechcem vzdat.Vela krat sa s nou o tom rozpravam a vidim ze trpi lebo koli tomu problemu ma chce opustit a to ju trapi.Prosim poradte mi ako jej mam pomoct aby sa z toho dostala uplne a nie len na oko pred dodinou.Ako sa jej da pomoct.

avinka,dobry postoj. aj ostatne urcite dospeju k tomu stadiu,ze prestanu pisat a bude im lepsie,ako ked pisali.lebo napisat ma vyznam,ked akutne treba pomoc.ale pisanie nie je zivot.ten treba zit medzi ludmi, v praci,skole,s konickami a zivymi priatelmi...a mozno aj na lieceni,ak treba. vsetko dobre.
miska pisala aj dnes,ale do susednej temy B+A.

dobry vecer..snad sa mate vsetky aspon dufam ze dobre.a co je s mishou,dlho som ju tu necitala.ako sa ma?ja..ja hmm,tak vselijako.(zistila som ,ze ked sem nepisem ,a necitam prispevky dievcat,je mi ovela lepsie a ani na to tak casto nemyslim)drzte sa!

Alti, ĎAKUJEM!! :-)

Ahoj vsetci,
verim vo vyliecenie z PPP. Je to "len" choroba, ako kazda ina. Zdolate ju, ked budete CHCIET. Chcem znova a znova upozornit, ze sa nesmiete zlaknut recidiv, kriz. PPP sa vzdava svojej "obete" nerada, ale pri spravnom "tlaku" odide. Joj, kolko dievcat ju este schyta...kiezby sa tomu od PC dalo zabranit...Netreba nikomu dakovat /hoci slovko dakujem potesi urcite kazdeho, aj mna/. Jedneho dna si kazda z Vas povie to krasne slovko dakujem asi najviac sama sebe, lebo vyliecenie je vo Vas. No a dakujem bude patrit aj Vasim blizkym, ktori stoja pri Vas. Ale Bohu zial nemozu za Vas liecbu zvladnut. Ustat to musite len Vy same, ostatni su "len" dolezitou podpornou barlickou.
ForEver?,
nikdy nie je neskoro /viem, ze si to myslela na jedlo pred 17.00, ja to hovorim ale vseobecne/. Na ziadnu pozitivnu, spravnu, radikalnu zmenu nie je neskoro :o). Toto urcite zvladnes, mas pri sebe spravneho cloveka.
Zuju,
verim, ze to vyrocie Ta opat podporilo v rozhodnuti PPP a dalsie problemy definitivne porazit. Drz sa.
Kiky,
si uzasne dievca, vidiet v Tvojom mysleni fantasticku zmenu. To je presne to, cim sa PPP raz navzdy porazi :o)
Minnetka,
verim, ze ides krocik za krockom dopredu, bude to jedneho dna uplne v poriadku. len nepodlahni negativnym tlakom, ktore PPP na Teba, na Vas vsetky bude vyvijat. Je to obrovska bestia, ale porazitelna.
Pekny vikend vsetkym, uzite si ho :o)

kiky: dakujem :) to aj vdaka tebe a vies comu... :)predsa podpore..

ForEver?:nechcela som sa už viac hlásiť..ale som na teba hrdá