Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

forever ahoooooj ;) bolo mi ctou ze som mohla vcera s tebou nakupovat:)))))) a inak jejda fakt vdaka za zachranu pred tymi znamymi :))
BTW z teba to uplne vyzaruje ze si stastna , klobuk dole ;) a aj siltovku :))

ah, kyblik, cau! :) ako?

ja tu studujem a v ramci pozdvihnutia mojho studia som sa rozhodla zostat na vikend, ale je to bieda..takze mozme sa aj teraz:)

Alpa :) a nebola si sa pozriet este na svojpomocnej skupine co je v petrzke? :)
ja sa rada pridam na "kavu" ale ja radsej caj:))))

Baby, ktore ste z Bratislavy, velmi rada by som sa s vami stretla na kaficku alebo na vinku :-) to by bolo fajn.

no nic, ja hovorim za seba..treba si najst istotu niekde inde ako v jedle.

Ahoj, mozem sa k Vam pridat? Prave prezivam podobne pocity ako ty, s tym rozdielom, ze po precitani par skutocnych pribehov ma akosi chytila este aj depka. Vsetci tam pisali o svojich kilach - 45,50, 52 - pripadali si tucni a ja mam co hovorit s mojimi 67 kg pri vyske 169? Ako sa mam presvedcit, ze skutocne nie som tucna, ked moje kila hovoria za vsetko?Aj sa stravujem zdravo a potom na mna pride smutok a pohlcem, co vidim a skonci to v zachode.Teraz este jeden problem naviac - poranila som si koleno na lyzovacke, nemozem chodit na moj zvycajny aerobik, tak co robim namiesto toho? papam a zvraciam, hnusim sa sama sebe, asi aj manzelovi, lebo uz vytusi, kedy sa so mnou nieco deje. Tiez sa chcem z toho bludneho kruhu dostat, ale nedari sa mi.

myslis, ze zivot je v tvojich rukach, len ked tickujes nad misou? preco ho nemas v rukach, ked sa dokazes zastat samej seba? ked si dokazes povedat co chces?
ano, tie prve ozajstne problemy, tie stretnu kazdeho. to je normalne, to je skuska. ono by to bolo vsetko bohovsky lahke, keby to slo len tak. lazo plazo. bez pruserov. patria k zivotu, tvojmu zivotu, ktory mas mat VZDY vo svojich rukach a je len na tebe ako sa s nimi vysporiadas. niekto ide na husenkovu drahu, niekto sa ozere jak prasa a niekto..ale problemy sa daju riesit aj neinvazivne.

ja tymto veciam neverim, som sama sebou ked to ide vsetko von, mozem jest kolko chcem a aj tak nic. snazila som sa bojovat, nevydrzalo to, pridu prve ozajstne problemy a som tam kde som bola. teraz ma serie priatel a viem, ze len takto si mozem ulavit...ulavovala som si vzdy ked som to potrebovasla, ked sa nasi rozvadzali, sa o mna sudili a mne nebolo vsetko jedno. vtedy si ulavim, ked klacim na zachodom a zivot je v mojich rukach...ja viem co potrebujem, ja viem co citim, nikto iny..

vies, mozno si na to isla zle. pretoze pri liecbe ppp nestaci len menit stravovacie navyky- aj ked to moze byt neraz az zivotne dolezite, je treba zmenit myslenie. obratit sa do seba a porozmyslat, preco som tam, kde som, ako si pomoct, byt jednoducho chvilu sam so sebou. uvedomit si, ze riesenie veci inak ako priamym cinom dotykajucim sa prave ich je nezmyselne. riesit problemy alkoholom, drogami, ci jedlom..to je to iste. ako na alkoholika mozu dolahnut tazke chvile a napije sa, rovnako to je aj s ppp. alkoholik moze vydrzat, moze vyerzat tisickrat a uz nikdy sa nenapije. ustane vsetko dobre aj zle.
porozmyslaj, nevzdavaj sa, da sa to. naozaj sa da.